Účtovanie o spotrebe PHM

Limitované výdavky zákonom o daniach z príjmov

Podľa zákona o daniach z príjmov je možné uplatniť spotrebu pohonných látok len do výšky 85 %. Ako sa toto ustanovenie premietne v účtovníctve? Metodika účtovania nie je dotiahnutá.

- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) stanoví v § 23 ods. 2, že pri zisťovaní základu dane sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z hospodárskeho výsledku. V odseku 3 potom stanovuje, ako sa hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami zvyšuje alebo znižuje tak, aby sa zistil základ dane v súlade so zákonom o daniach z príjmov. Niektoré z týchto úprav súvisia so skutočnosťou, že zákon o daniach z príjmov v zásade uznáva výdavky, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a boli zaúčtované v účtovníctve daňovníka, niektoré výdavky však limituje (§ 24 ods. 2 ZDP), niektoré uznáva len v prípade, že boli zaplatené (§ 24 ods. 3 ZDP) a niektoré ako daňové výdavky neuznáva (§ 25 ZDP). Výdavky na spotrebované pohonné látky (§ 24 ods. 2 písm. v) ZDP) patria do prvej skupiny.

Uvedené obmedzenie, tak ako aj všetky ďalšie obmedzenia, ustanovené v zákone o daniach z príjmov sa vo vzťahu k účtovníctvu uplatňujú rôznym spôsobom podľa účtovnej sústavy, v ktorej daňovník účtuje. V sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré je daňovo orientované, sa už pri zápise každého príjmu a výdavku jeho zatriedením do položky druhového členenia určí, či ovplyvňuje alebo neovplyvňuje základ dane z príjmov. Tam, kde to nie je možné, sa rozdiel príjmov a výdavkov v rámci účtovnej uzávierky upravuje uzávierkovými účtovnými operáciami tak, aby sa hospodársky výsledok rovnal základu (čiastkovému základu) dane z príjmov. O spotrebe pohonných látok teda možno v sústave jednoduchého účtovníctva účtovať rozličným spôsobom. Napr. všetky výdavky za nakúpené pohonné látky sa účtujú ako výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane, na konci roka sa vypočíta a doloží normovaná spotreba podľa výkazu o jazdách, zníži sa o 15 % a uplatniteľný výdavok sa zapíše v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok v položke druhového členenia „prevádzková réžia“. Alebo opačne, všetky výdavky na nákup pohonných látok sa účtujú ako výdavky v druhovom členení „prevádzková réžia“, na konci roka sa vypočíta daňovo prípustný výdavok (85 % normovanej spotreby) a zvyšok sa v rámci uzávierkových účtovných operácií stornuje v položke druhového členenia „prevádzková réžia“. Správny je aj taký spôsob, keď fyzická osoba, ktorá zvyčajne používa motorové vozidlo sama a nakupuje pohonné látky zo svojich „osobných“ peňazí, každý mesiac vyčísli normovanú spotrebu podľa výkazu o jazdách, zníži ju o 15 %, zvyšok si „unduje z podnikových peňazí“ ako daňový výdavok. O nákupe zvyšných pohonných látok jednoducho neúčtuje.

V sústave podvojného účtovníctva, v ktorej účtujú právnické osoby, sa v účtovníctve daňové aspekty nepremietajú. Účtuje sa o nákladoch tak, ako vznikajú podľa účtovných dokladov. Po skončení účtovného obdobia sa účtovníctvo uzavrie bez ohľadu na úpravy, stanovené v § 23 ods. 3 ZDP. Úpravy sa potom robia v priznaní k dani z príjmov právnických osôb na riadku 60 s príslušným rozpisom. Tento spôsob sa uplatňuje od roku 1993, keď vstúpili do platnosti nové daňové predpisy a predpisy o účtovníctve a nemožno teda hovoriť o „nedotiahnutej metodike účtovania“.