Dočkáme sa vyššieho rastu?

Hrubý domáci produkt za posledný štvrťrok minulého roka dosiahol v hodnotovom vyjadrení úroveň 227,8 mld. Sk, čo predstavuje medziročný rast o 2,9 %. V medzištvrťročnom porovnaní sa tempo hospodárskeho rastu zvýšilo o 0,4 %.

Vývoj ekonomickej aktivity v SR nedosahuje očakávanú razanciu, ako by to malo byť v prípade transformujúcich sa ekonomík. Stagnujúci domáci dopyt ako výsledok uplatňovanej hospodárskej politiky vlády má na jednej strane „stabilizujúci“ účinok, ktorý by mal do budúcnosti pripraviť cestu rýchlejšieho rozvoja ekonomiky. Na druhej strane je však stále otázna problematika jeho oživenia. Spotreba tuzemských subjektov ako dôležitá zložka HDP zaznamenala v roku 2000 medziročný pokles o 1,3 %. V jeho štruktúre môžeme nájsť viacero pozitívnych známok najmä v prípade nižšej spotreby štátnej správy, no oslabenie konečnej spotreby domácností o 3,4 % priamo reflektuje ekonomickú situáciu slovenského obyvateľstva. Zahraničný dopyt si stále udržiava svoju dominantnú pozíciu na tvorbe HDP, keď medziročne vzrástol o 15,9 %. Jediným svetlým momentom je vývoj v posledných štyroch mesiacoch uplynulého roka, keď domáci dopyt takmer po dvojročnej pauze stúpol o 4,8 %. Zahraničný dopyt zaznamenal vo štvrtom štvrťroku 16,1-percentný rast.

Hospodársky rast SR vyvoláva viacero otáznikov nielen nad reálnou možnosťou vstupu do Európskej únie, ale aj v prípade porovnania s ostatnými postkomunistickými krajinami. Hlavnou podmienkou začlenenia do únie zostáva aj konkurenčná schopnosť ekonomiky meranej podielom HDP na jedného obyvateľa. Ako uvádza analýza Ústavu slovenskej a svetovej ekonómie SAV v prípade, ak by SR dosahovala 4-percentný ročný rast HDP, dosiahnutie prahu konkurencie na úrovni 70 % priemernej úrovne HDP na obyvateľa v EÚ by nám trvalo 35 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že predikcie vývoja HDP na tento rok nepočítajú s vyšším ako 3-percentným rastom, bude dosiahnutie tohto zlomového bodu ešte viac oddialené. Zo všetkých okolitých krajín vychádza Slovensko v hospodárskom porovnaní jednoznačne najhoršie. V ostatných krajinách strednej a východnej Európy sa tento rok očakáva hospodársky rast od 3,36 % v Českej republike až po úctyhodných 5,5 % v Estónsku, ktorého vývoj je jedinečnou ukážkou možnosti transformácie. Aj z týchto údajov je zrejmé, prečo bola SR zaradená do druhej skupiny uchádzačov o vstup do EÚ spolu s takými krajinami ako Rumunsko, Bulharsko, Litva a Lotyšsko.

(mt)