Otázka znie: zlyhali tvorcovia transformácie?

Záujmy hospodárskej elity a problémy radového občana

Socializmus je dávno preč a hoci si môžeme pestovať akékoľvek ilúzie o vláde občanov, ani ponovembrová spoločnosť nemôže existovať bez vládnucej elity. Pre hospodárstvo krajiny má najväčší význam skupina, ktorá balansuje medzi všeobecnými záujmami obyvateľstva a záujmami ekonomických a finančných kruhov. Slovenská ekonomika sa, žiaľ, už roky potáca od mantinelu k mantinelu. Súčasný premiér Mikuláš Dzurinda má zložitú úlohu, a nemôže sa, žiaľ, ani spoliehať na maximálnu podporu členov kabinetu. Priveľa energie musí vynakladať na riešenie politických sporov a na ekonomiku akoby mu nezostával čas. Program obnovy a zdynamizovania priemyselnej výroby je na svete už viac ako rok, v praxi však necítiť výrazné zlepšenie. Kľúčovým momentom transformácie slovenskej ekonomiky bola kedysi privatizácia, tá však nepriniesla očakávaný vývoj a prílev kapitálu do štátnej pokladnice. Experti tvrdia, že bola začiatkom bujnenia sivej ekonomiky. V roku 1995 nastali v podnikoch a bankách výrazné negatívne zmeny. Dôsledky vysokej zadlženosti, druhotnej platobnej neschopnosti „žneme“ dodnes. Hoci vláda stabilizovala ekonomiku a získava uznanie na medzinárodnom poli, jej domáca podpora podľa prieskumov značne zaostáva za opozíciou. Problémy koalície ukazujú, aké zložité je robiť ekonomické reformy a zachovať si obľúbenosť potrebnú na znovuzvolenie.

Jedným zo začarovaných kruhov našej ekonomiky bol vznik tzv. rekombinovaného vlastníctva navzájom prepojených bánk, investičných fondov a priemyselných podnikov, kde všetci akoby vlastnia všetko a nikto nikoho neriadi. Finančné prostriedky sa z podnikov skôr odsávajú ako do nich investujú, navyše kapitálový trh nezabezpečuje umiestňovanie kapitálu do efektívnejších výrob, ale slúži ako ihrisko podvodníkom. Zákon o konkurze a vyrovnaní rovnako neplní svoju funkciu. Vlastníci na reštrukturalizáciu priveľmi netlačia. Nízka reštrukturalizácia vedie k tomu, že domáca ponuka sa štrukturálne, kvalitatívne, prípadne ani cenovo nestretáva s dopytom. Výsledkom je tlak na dovozy a rastúca vonkajšia nerovnováha. Ľudia zatiaľ nepocítili priaznivý obrat ekonomiky, ktorý signalizujú niektoré údaje. Podľa analytikov máme za sebou najhoršie dva roky, teraz by mal nastať viditeľný obrat. Ibaže Dzurindov kabinet ešte stále nesie so sebou balvan roky neriešených problémov. Dodnes platí za nekvalitné zákony o privatizácii, investičných fondoch, strete záujmov, zadávaní verejných zákaziek. Ale ani súčasnej vláde sa nepodarilo sprehľadniť majetkové vzťahy a kapitálový trh, nedokázala vybudovať systém, ktorý by čelil korupcii. To je varovný signál.

Uplynulý rok bol pre Slovensko a jeho úsilie stať sa členom EÚ mimoriadne významný. Z celkového počtu 29 kapitol európskej legislatívy 10 predbežne uzavrelo. Z rokovacieho stola sa podarilo dostať štatistiku, malé a stredné podniky, vedu a výskum, školstvo a vzdelávanie, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vonkajšie vzťahy, rybné hospodárstvo, priemyselnú politiku, ochranu zdravia a spotrebiteľov, kultúrnu a audiovizuálnu politiku. V tomto roku nás čakajú témy oveľa náročnejšie - životné prostredie, poľnohospodárstvo či regionálna politika. Práve v nich Slovensku stále chýba kľúčová legislatíva. V ekonomickej oblasti sme sa prvýkrát dočkali označenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, aj keď komisia neuviedla, že ňou je, ale že „ sa môže za ňu považovať“. Druhé ekonomické kritérium - schopnosť čeliť konkurenčným tlakom na trhu EÚ, má byť Slovensko v prípade pokračovania reforiem schopné splniť v strednodobom časovom horizonte (3-4 roky).

Európski experti nás však nešetrili a podobne ako naši domáci vyjadrili znepokojenie nad rozpočtovým vývojom. Relatívne vysoký deficit štátneho rozpočtu na tento rok, ktorý bol stanovený na 3,9 % HDP, môže byť v skutočnosti po zahrnutí ďalších rozpočtových elementov omnoho vyšší. Analytici rozpočtové plány týkajúce sa deficitu verejných financií už vlani v novembri označili za „jasne nezlučiteľné s predchádzajúcimi cieľmi fiskálnej konsolidácie“ a varovali, že môžu ohroziť krehké výsledky makroekonomickej stabilizácie krajiny, najmä v období pred voľbami v roku 2002. Aká je teda prognóza slovenskej ekonomiky? Zlepšujúci sa hospodársky výkon naznačuje, že v tomto roku by mal rast HDP dosiahnuť 3,1 % a v roku 2002 až 4,1 %. Inflácia má zároveň klesnúť na priemernú hodnotu 6 % v roku 2001 a na 4,5 % v roku 2002. Slovensko prekonalo krízový vývoj rokov 1998 a 1999 a môže sa napriek stabilizačnému programu vlády vyhnúť recesii. V tomto a v budúcom roku ráta vláda s miernym zrýchlením hospodárskeho rastu z 2 % na 3 % až 4 %. Vláda, parlament i všetky ostatné inštitúcie budú musieť vyvinúť veľké úsilie, aby si udržali získanú dobrú zahraničnú povesť. Ešte zložitejšie bude získať si dôveru domáceho obyvateľstva.

Eleonóra Bujačková