Dokonca ultimátum...

Rada OZ Kovo na svojom zasadnutí 27. februára v Žiline vyhlásila štrajkovú pohotovosť. Príčinou bolo neúspešné konanie pred sprostredkovateľom, ktorý sa pokúsil priblížiť názory odborárov a ich oponenta zamestnávateľskú organizáciu Združenie strojárskych podnikov Slovenska. Pre tých, ktorí nevedia, čo je príčinou sporu, treba povedať, že odborári majú so zamestnávateľmi uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá až do roku 2004 garantuje minimálny nárast miezd vo výške 8,5 % ročne. V tejto vyššej kolektívnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že zamestnanci budú zaradení do tarifných skupín a pre každú tarifnú skupinu sa dohodla minimálna mzda. Každý zamestnávateľ sa potom lokálne môže dohodnúť na odchýlkach od vyššej kolektívnej zmluvy, ale iba cestou hore. Touto cestou majú slovenské podniky možnosť prispôsobiť sa lokálnej cene práce a zároveň odmeniť tých, ktorých produktivita práce je vyššia ako u iných. OZ Kovo sa centrálne rozhodol, že sa vyplatí ísť do štrajku za zvýšenie tarifných miezd. Výsledkom takéhoto zvýšenia by bolo, že všetci dostanú viac a zamestnávatelia nebudú mať priestor na individuálne pobádacie mzdy. Zamestnávatelia ponúkli OZ Kovo model, kde 3 % z garantovaných 8,5 % pôjde do navýšenia taríf a zvyšok sa rozdelí lokálne v podnikoch.

Zástupcovia OZ Kovo sa 8. marca stretli v Námestove so zástupcami zamestnávateľov. Odborári si na toto „posedenie“ doviezli podpornú légiu, ktorá pomocou megafónu v rukách E. Machynu mala podporiť vyjednávačov odborov, ako aj zastrašiť vyjednávačov zamestnávateľov. Sám som sa zúčastnil na rokovaní ako zástupca tých akcionárov na Slovensku, ktorých záujmy v strojárskych podnikoch chráni Združenie strojárskych podnikov Slovenska. V mene akcionárov som zhrnul niekoľko faktov, ktoré by mali byť rámcom možnosti vyjednávania zo strany zamestnávateľov. Pripomenuli sme, že za posledných osem rokov neboli v podnikoch Dividend Group vyplatené žiadne dividendy a akcionári už nie sú ochotní trpieť nerovnováhu medzi navyšovaním miezd a nulovou dividendovou politikou. Oboznámili sme odborárov so strategickým rozhodnutím Dividend Groupu, že v podnikoch, kde sa nedosiahne patričná rentabilita vlastného imania, sa skončí výrobná činnosť. Stanovisko Združenia strojárskych podnikov Slovenska pri ďalšom kolektívnom vyjednávaní je, že navyšovanie miezd je dohodnuté a navyšovanie tarifných miezd je možné iba vtedy, ak je s ním spojená patričná produktivita a rentabilita.

Alternatívne môžu odbory požiadať štát, aby došlo k zmierneniu zdanenia práce a aby sa cestou nižších daní vytvoril priestor na zvýšenie životnej úrovne ich členov. Po takomto vysvetlení stanoviska zamestnávateľov požiadali odborári o malú prestávku. S veľkou pravdepodobnosťou bolo sklamanie zo stanoviska zamestnávateľov príčinou toho, že odborová légia, ktorá doteraz skandovala pred fabrikou, s veľkou gurážou vtrhla do fabriky a pod vedením E. Machynu vstúpila do administratívnej budovy. Tí, ktorí si vedia predstaviť hukot megafónu vo voľnom priestore, si môžu živo predstaviť, ako to znie na chodbách administratívnej budovy. Neviem, či ohúrený alebo ochromený týmto rachotom nám predseda vyjednávacej komisie odborov dal ultimátum, že do pätnástich minút máme prijať ich podmienky. Samozrejme, nedohodli sme sa. Združenie strojárskych podnikov Slovenska zastupuje podniky takých akcionárov - vlastníkov, ktorí môžu platiť iba vtedy, keď na to majú. Tak odborári, ako aj zamestnávatelia odišli z Námestova bez dohody o tarifných mzdách.

Či tento dodatok ku platnej kolektívnej zmluve bude príčinou štrajkov v budúcnosti, dnes nikto nevie. Ak sa však odborári rozhodnú sledovať tých vodcov, ktorí chcú zničiť aj to, čo tu ešte funguje, tak verím, že takéto odbory na Slovensku nemajú budúcnosť.

František Zvrškovec