Slovo vlády viac ako zákon?

Aká je to praktická podpora exportu, keď nedajú peniaze

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) vznikla preto, aby zastrešila a zefektívnila roztrieštené aktivity dovtedajších inštitúcií, ktoré sa podporou obchodu a zlepšovania imidžu SR v zahraničí zaoberali. Pod SARIO sa začlenila Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), ktorej činnosť podnikateľské združenia už dlho kritizovali. Údajne aj so svojimi záväzkami. Predsedom predstavenstva SARIO je Alan Sitár, poradca premiéra SR, generálnym riaditeľom je Roman Minarovič a jeho zástupkyňou Naďa Háberová. Podľa vyjadrení kompetentných mala pod SARIO z ministerstva hospodárstva prejsť aj Programová implementačná jednotka (PIU) PHARE. Pripomeňme, že myšlienka agentúry sa zrodila hneď po voľbách, keď sa prijímala novela o zrušení povinných odvodov do Fondu na podporu zahraničného obchodu (FPZO). Tie tvorili jedno promile z každej exportnej a importnej operácie nad stotisíc korún. Preto boli tŕňom v oku najmä niektorým veľkým firmám. A nielen im. Výhrady vyslovovali aj tí, ktorí po výmene vládnej garnitúry chceli obsadiť

dôležité stoličky

pri rozdeľovaní peňazí z FPZO. No zavedením dobrovoľných poplatkov sa činnosť fondu umŕtvila, čo sa dalo očakávať, lebo len pár nadšencov toho, aby silnejší podporovali slabších, stále platí, aj keď nemusí. A tak ani rozdeľovať nie je veľmi čo. No fond okrem toho, že z prostriedkov, ktoré dosahovali okolo 0,5 mld. Sk ročne, podporoval najmä malé a stredné firmy, vybudoval aj delegatúry v zahraničí, dodnes oceňovaný informačný systém a pod. Podľa vyjadrení ministerstva hospodárstva fond, ktorý vznikol na základe zákona, sa mal ešte vlani na jeseň zákonom aj zrušiť. Vláda SR síce rozhodla o zániku FPZO, ale zákon o fonde je stále v platnosti. Pritom kompetentní sa tvária a deklarujú, akoby už prešiel pod SARIO. Doslova paradoxom je, že aj keď sa SARIO ešte len rozbieha, už vyjadrujú sklamanie nad jeho zameraním aj tí, ktorí v ňom videli alternatívu FPZO. Dokonca tajomstvom nie je ani skutočnosť, že tvorí

zdroj rozporov

medzi podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva. SARIO totiž má prebrať aj aktivity na podporu exportu a podnikania, ktoré si chcelo ministerstvo hospodárstva ponechať. Žiaľ, do konca vlaňajšieho roka sa nepodarilo pre SARIO získať ani prostriedky z PHARE v hodnote 5,5 mil. EUR, lebo k tejto akciovej spoločnosti mala výhrady Európska komisia. A tak stále nie je vylúčené, že sme o ne prišli. Predstavitelia SARIO síce tvrdia, že na získanie a využitie týchto prostriedkov nič nestojí v ceste, ale ako sme sa z kuloárnych informácií dozvedeli, na ministerstve hospodárstva nie sú až takí veľkí optimisti. Preto k tejto téme zvolali včera aj poradu vedenia. Koncom februára tohto roka Prezídium FNM SR schválilo rozhodnutie o odpredaji svojho podielu v SARIO. V súlade s uznesením vlády z 10. mája 2000 odsúhlasilo odpredaj 220 akcií Úradu vlády SR a po 219 akcií šiestim ministerstvám. Aj keď koncom roku 2000 napokon SARIO získalo aspoň zdroje zo štátneho rozpočtu vo výške okolo 50 mil. Sk na jednotlivé programy a v tomto roku sa ešte len ráta s uvoľnením 30 mil. Sk, čím sa splní podmienka spolufinancovania projektov PHARE, predsa len nie je toho zatiaľ veľa. Najmä ak už dnes je viditeľné, že dominantou práce SARIO je, a zrejme bude

náročná podpora

prílevu investícií, posudzovanie projektov vstupu zahraničných investorov a pod. No činnosti, ktoré predtým zastrešoval fond, sú zatiaľ akosi na vedľajšej koľaji. Nielen pre spomínané nedostatky prostriedkov, ale aj pre rozpory okolo delegatúr, ktoré v zahraničí založil fond. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, by sa ich výrazne zredukovaný počet mal síce od 1. apríla presunúť pod SARIO, ale z čoho sa budú financovať, je otázne. Rovnako sa viacerí zainteresovaní spytujú, kto na seba zoberie zodpovednosť za presun majetku FPZO, keďže zákon o fonde ešte platí? Vzhľadom na uvedené fakty sú namieste úvahy, či namiesto žabomyších vojen nebolo lepšie hľadať cestu dohody, teda stransparentniť vynakladanie prostriedkov z fondu a napríklad stanoviť

hranicu poplatkov

pre veľkých, aby naozaj nedávali ročne fondu desiatky miliónov ročne. V súvislosti s fondom sa navyše už dnes objavujú návrhy premeniť ho podľa podnetov Združenia priemyselných zväzov na Fond obnovy, prostredníctvom ktorého by sa dali riešiť záväzky podnikov v konkurze voči daňovým úradom, Sociálnej poisťovni atď., čo by mohlo konečne posunúť reštrukturalizáciu podnikovej sféry viditeľne dopredu. O tom, aké riešenie sa napokon prijme, je síce dopredu ťažké hovoriť, ale v každom prípade by sa nemalo znova niečo rozbehnúť (za nemalé prostriedky) a o nejaký čas šmahom iného rozhodnutia zastaviť. Doplácame na to všetci z vlastného vrecka.

Zdena Rabayová