Generálny cieľ

Na anketové otázky šéfredaktora Hd odpovedá ďalší z nominovaných na prestížne ocenenie Hospodárskeho klubu (NEF) Prominent ekonomiky 2001 Peter Weber, generálny riaditeľ, Compaq Computer Slovakia, s. r. o., Bratislava.

Čo by ste vykonali pre zmenu myslenia v našej krajine?

- Zmena v myslení človeka je dlhodobý proces, ovplyvňovaný v mladosti názormi, postojmi a morálkou rodiny, v ktorej mladý človek vyrastá a neskôr školou, ale najdôležitejšie pri formovaní myslenia je vlastná skúsenosť a celková úroveň vzdelania. V časoch hlbokých spoločenských zmien, ktoré nasledujú po revolučnej zmene spoločenského systému, sa ľudia nemôžu celkom oprieť o svoje skúsenosti nadobudnuté v predchádzajúcom systéme. To zákonite vedie k hodnoteniu nových skutočností podľa kritérií minulosti, preto najmä strednú a staršiu generáciu môže takýto postup priviesť k nesprávnym názorom. Som presvedčený, že zmena myslenia je najzložitejším a súčasne najpomalším procesom spomedzi všetkých procesov, ktoré formovali spoločenské zmeny v 90. rokoch i v súčasnosti. V množstve protirečivých faktov, ktoré prinášal a prináša tento vývoj, sa pravdepodobne najlepšie orientujú mladí ľudia nezaťažení minulosťou a ľudia vzdelaní, schopní hlbšej analýzy. To potvrdzujú i prieskumy verejnej mienky k takým zásadným otázkam, ako je vstup Slovenska do EÚ na NATO. Práve hlas takýchto ľudí, vystupujúcich na občianskej nie politickej báze v čo najfrekventovanejších médiách, by mohol byť akcelerátorom zmeny myslenia slovenskej spoločnosti.

Ktoré tri problémy hospodárskeho a spoločenského vývoja považujete za najdôležitejšie?

- Základným rámcom pre aktivity vlády, politických subjektov, podnikateľskej sféry a občianskych iniciatív je nepochybne vybudovanie prosperujúcej ekonomiky, efektívnych a dobre fungujúcich inštitúcií štátu, samosprávy a stabilizovanej sociálnej sféry na báze demokracie a trhovej ekonomiky. Keď sa však začne diskutovať ako tento generálny cieľ dosiahnuť, názory na priority, mechanizmy a rýchlosť sú neobyčajne rozdielne. Moje priority sú jasné:

1. Integrácia Slovenska do EÚ a NATO.

Hoci ide o dva rôzne procesy, vnímam ich ako spojené nádoby. Slovensko predstavuje relatívne malú, spracovateľsky orientovanú ekonomiku, s neveľkými surovinovými zdrojmi. Takáto ekonomika môže prosperovať iba v podmienkach čo najlepšieho zapojenia sa do európskych a globálnych ekonomických vzťahov. Aby to tak bolo, musí byť Slovensko vnímané ako bezpečná súčasť ekonomicky vyspelého sveta. Bez integrácie do EÚ a NATO takto Slovensko nikdy celkom vnímané nebude. Kapitál je plachý a bez zahraničného kapitálu a vstupu strategických partnerov do našich väčšinou investične a výskumno-vývojovo podvyživených podnikov je cesta k prosperite veľmi zdĺhavá, ak nie nemožná.

2. Zlepšenie podnikateľského prostredia.

Tento problém je mnohorozmerný, spomeniem aspoň najdôležitejšie aspekty: daňová reforma vrátane ďalšieho znižovania daňového zaťaženia podnikateľských subjektov a približovanie inštitútov Obchodného zákonníka k západným štandardom.

3. Vymožiteľnosť práva.

Úspech pri riešení týchto problémov je kľúčom k tomu, aby Slovensko bolo vnímané ako krajina s transparentnou ekonomikou a právnym prostredím. Až potom budú fungovať nástroje vlády na prilákanie investorov, ako sú daňové prázdniny a pod.

Zvýšenie efektívnosti štátu cestou reformy štátnej či verejnej správy. Štát môže byť len taký drahý, ako je výkonná ekonomika. Reforma štátnej správy má význam, len ak povedie k zlacneniu a k zefektívneniu výkonu funkcie štátu. Ušetrené prostriedky z rozpočtu by nemali byť prejedené, ale mali by byť vo väčšej miere použité na stimulovanie rozvoja ekonomiky, osobitne malého a stredného podnikania a podpory inovačnej aktivity podnikateľských subjektov. Do malého a stredného podnikania nebudú smerovať zásadné investície zo zahraničia, a preto musí byť primárne rozvíjané vlastnými zdrojmi, v čom štát môže zohrávať podstatne výraznejšiu stimulačnú úlohu.

(Hd, vs)