Žiadny veľký tresk

Komentuje Eleonóra Bujačková

Takmer polovicu výdavkov štátneho rozpočtu tvoria tie, ktorí sú zákonom stanovené a nemožno z nich bez zmeny zákona ubrať (dôchodky, sociálne podpory, zdravotné poistenie platené štátom za významnú časť občanov, podpory v nezamestnanosti). Čo zostáva, možno „okresať“, ale aj to má svoje medze. Je celkom pochopiteľné, že vláda uvažuje o zmenách zákonov, ktoré by jej umožnili znížiť aj výdavky v sociálnej oblasti. Ak nemá peniaze štát, podniky ani seriózni podnikatelia, mali by následky tohto stavu niesť všetci. Teda aj sociálne slabší. Neobstojí argument, že tento stav nezavinili. Stredné vrstvy občanov ho tiež nezavinili. Keby sme chceli „pokutovať“ iba tých, ktorí môžu teoreticky niesť zodpovednosť, aj tak by to nezvýšilo príjmy, ale ani výdavky štátneho rozpočtu. Z celospoločenského hľadiska sa štát musí postarať, aby tí, ktorí si nemôžu sami pomôcť, neupadli do absolútnej biedy a nedôstojného života. Chudobných občanov pribúda úmerne s hrozivo narastajúcou nezamestnanosťou. Ak však prijmeme ideu, že platiť majú predovšetkým tí bohatí, v slovenských pomeroch mnoho nezískame (zrejme ani pri zmenšení daňových únikov). Vskutku bohatých ľudí až toľkých nemáme, a tí, ktorí sa považujú za strednú vrstvu, sa i so svojimi slušnými, ale z hľadiska Európy či sveta ešte stále veľmi malými príjmami môžu pri nadmernom zdanení (princíp solidarity) rýchlo priblížiť k slabším vrstvám.

Pokiaľ štát siahne na peniaze nemnohým našim skutočným boháčom (teda nie tým, ktorí peniaze získali nečestným spôsobom napríklad v netransparentnej privatizácii), odídu do zahraničia či prevedú kapitál inde. Stredné vrstvy to urobiť nemôžu, musia zostať a iba bezmocne pozorovať ako ľudia, ktorí sú napríklad menej kvalifikovaní či menej výkonní, majú porovnateľné príjmy. Pre štandardne fungujúcu spoločnosť, a to i sociálne-trhovú, nie je takýto stav prijateľný. Nie je totiž tou želanou solidaritou bohatých s chudobnými, ale ničením motivácie tvorby hodnôt, snahy byť úspešnejší (možno aj bohatší), a tak automaticky prinášať do spoločnej pokladnice viac peňazí. Nezaštíťujme sa Európou, tá na sociálnu veľkorysosť kedysi peniaze mala, dnes tiež nemá. My sme ich nemali a nemáme ich ani dnes. Slovenský učiteľ, lekár, vedec, robotník nemajú vôbec porovnateľné platy so svojimi kolegami vo vyspelých krajinách. Pripravovaná zásadná reforma dôchodkového poistenia prinesie podstatne väčší tresk než dnešné opatrné uberanie na niektorých sociálnych dávkach. Je však nevyhnutná.