Budú mať vlastnú elektráreň?

Dajú sa na podnikanie a zachovajú pracovné miesta

Vývoj ťažby uhlia na Slovensku je ohraničený prognózou spotreby a podmienkami energetickej premeny uhlia v technológiách, ktoré by mali spĺňať limity ochrany životného prostredia. Predchádzajúce a často nedomyslené závery o potrebe likvidácie slovenského uhoľného baníctva viedli k neopodstatnenému zníženiu ťažby. Rozhodujúci producent uhlia, Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), disponuje geologickými zásobami hnedého uhlia v množstve vyše 274 mil. ton s produkciou 2,9 mil. ton v minulom roku. Podstatná časť energetického uhlia smeruje do ENO Nováky a nie najlepšie prognózy v jeho odbyte viedli k tomu, že sa Hornonitrianske bane začali vážnejšie zaoberať myšlienkou výstavby vlastnej tepelnej elektrárne. Niektorí pozorovatelia sa o tom vyjadrujú, že bane boli do toho vlastne dotlačené, pretože rozpadom baníctva na Hornej Nitre by prišlo o prácu približne sedemtisíc ľudí. Konzultácie s odborníkmi vyústili do projektu od štátu nezávislého energetického zdroja, v ktorom chcú bane dlhodobo zužitkovať významnú časť vyťaženého uhlia. Voľba padla na areál Bane Mládeže v Novákoch, ktorý predstavuje ideálne riešenie aj z hľadiska transportu uhlia. Pripravovaný energetický zdroj má mať inštalovaný výkon 270 MW elektrických a v podstate by nahradil dva technicky zastarané bloky v ENO Nováky, ktoré majú dnes výrobné emisné problémy. Bane garantujú dodávku

uhlia na 25 rokov,

a tým je potvrdená i dlhodobá prevádzkovateľnosť a návratnosť vložených prostriedkov. Nová technológia, na báze fluidného kotla, by v regióne znížila emisné vplyvy na životné prostredie. Odborníci posúdili rôzne technológie a rozhodli sa pre riešenie, ktoré emisné výstupy zachytia ešte v spaľovacom procese. Prostriedky na výstavbu budú z 30 % pozostávať z vlastného kapitálu a na 70 % z bankových zdrojov. Náklady na výstavbu by mali dosiahnuť zhruba 480 mil. CHF so spoluúčasťou švajčiarskej investičnej spoločnosti Advanced Power a HBP Prievidza. Ministerstvo hospodárstva SR vlani udelilo licenciu a hotová je i štúdia projektu. Nasleduje rozbor infraštruktúrnych problémov (ekológia, voda, odber energie) a rokovania s dodávateľmi technológie. V krátkom čase dôjde k vyhláseniu tendra, v rámci ktorého majú teoreticky šancu uspieť napríklad aj tlmačskí strojári.

Prvou fázou stavebného konania je životné prostredie. Ide o zdĺhavý proces, ale kompatibilný s normami EÚ. Stanoviská Slovenských elektrární, ktorých existujúci energetický zdroj, Elektráreň ENO v Zemianskych Kostoľanoch, sa nachádza len neďaleko, podľa slovenského zástupcu Advanced Pover Pavla Putoru, zatiaľ neboli ani pozitívne, ani negatívne. Ako povedal, zahraničná firma vstupuje do tzv. nezávislých elektrární a zaujímajú ju aj centrálne teplárne a technológie, ktoré

vytvárajú úsporu

v energetike. Vstupuje do nich na samom začiatku alebo odkúpením podielov existujúcich spoločnostiach. Na Slovensku ide okrem Novák ešte o elektráreň v Malženiciach a podobné aktivity majú aj v Poľsku a Gruzínsku. Projektovaná účinnosť nováckej elektrárne je 43,3-percentná a pri ročnej spotrebe 1,7 mil. ton uhlia vyrobí za rok 1,86 mil. MWh energie. V prevádzke by mala byť podľa predpokladov už v roku 2005. Projektanti sa stretli aj so zástupcami miest a obcí v okruhu 15 kilometrov od miesta navrhovanej výstavby a ich ohlas je vcelku pozitívny. Väčšie problémy sa neočakávajú ani v súvislosti s územným vyrovnaním, pretože elektráreň bude stáť v areáli bane a nezaberie žiadnu poľnohospodársku pôdu.

Ročná spotreba elektrickej energie na Slovensku dosahuje úroveň 28,3 TWh a celková spotreba primárnych energetických zdrojov 708 PJ. Energetická náročnosť vychádza na 1,16 PJ/mld. Sk hrubého domáceho produktu. Slovensko je chudobné na primárne energetické zdroje a každoročne dováža 86 % celkovej spotreby. Určujú to najmä malé geologické zásoby fosílnych palív, z ktorých jedine

hnedé uhlie

má významnejšie zastúpenie a dá sa s ním uvažovať s určitou perspektívou. Jeho podiel na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov predstavuje 7 %. Ťažbou uhlia sa u nás okrem Hornonitrianskych baní v Prievidzi (Bane Cígeľ, Handlová a Nováky) zaoberajú aj v Bani Dolina Veľký Krtíš a v Bani Záhorie Holíč. Slovensko má vyše 389 mil. ton geologických zásob hnedého uhlia a najviac sa ho nachádza v podzemí Hornej Nitry, približne 274 mil. ton. Okrem piatich lokalít s rozvinutou ťažbou, evidujeme ďalších 38 ložísk uhlia s rôznym stupňom preskúmania. Tri z nich, Beladice, Kúty a Štefanov, dostali charakteristiku, že sú vhodné na priemyselnú ťažbu, ale pre pomerne vysoké náklady na otvárku, môžeme využívať produkciu uhlia len z existujúcich kapacít. Súvisí to najmä s vyrovnaním pozemkov, budovaním novej povrchovej infraštruktúry, s nákladnou otvárkou v podzemí a súčasnou cenovou úrovňou uhlia, ktorá nevytvára dostatok voľných prostriedkov.

Do roku 1989 ročná ťažba na Slovensku prevyšovala 5 mil. ton a v roku 1990 po prvý raz klesla pod túto hranicu. Príčinou bol zámer z druhej polovice osemdesiatych rokov, zastaviť ťažbu a uprednostniť efektívnejšie povrchové lomy v severných Čechách. Postupný pokles ťažby sa zastavil s malým oneskorením po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Životnosť baní je za predpokladu optimálneho využívania ťažobných kapacít bilancovaná najkratšie do roku 2004 pre Baňu Dolina a najdlhšie, za horizont roku 2030 pre Nováky a Záhorie. V prijatej Energetickej politike SR z roku 2000 je vytýčená zásada racionálneho

využitia zásob

na otvorených ložiskách. Vláda v tomto smere ministrovi hospodárstva uložila prednostný výkup elektriny zo zdrojov spaľujúcich domáce hnedé uhlie. V pomere k celkovej ročnej spotrebe elektriny to predstavuje 10 % do roku 2005, v ďalšom päťročnom období 8 % a 6 % po roku 2010. Bane vidia východisko v spôsobilosti ťažby. Ďalej v rozšírení odbytových možností domáceho hnedého uhlia, a to modernizáciou tepelných energetických zariadení s využitím fluidných technológií spaľovania a ukladaním pevných odpadov do vyťažených priestorov. Ekonomické zhodnotenie tohto variantu môže potvrdiť konkurencieschopnosť výrobných nákladov v porovnaní s inými zdrojmi elektrizačnej sústavy. Určité možnosti sú aj v netradičných formách využitia uhlia (aktívne uhlie a čisté technológie).

Peter Farárik