V Poľsku silnie tretí hlas

Ukazuje sa sila Občianskej platformy

Strany s postkomunistickým pozadím už v súčasnom Poľsku nie sú vôbec také odstrašujúce, ako tesne po roku 1989. Dokonca sociálni demokrati (SDL) majú až 30-percentný náskok pred Solidaritou súčasného premiéra J. Buzeka. Pravda, vysoká nezamestnanosť a hospodárska stagnácia nie sú najlepšou vizitkou štvorročného pôsobenia pred jesennými voľbami. Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, v podstate už teraz je o víťazstve rozhodnuté. Do popredia sa dostáva antistranícka liberálno-konzervatívna Občianska platforma, ktorá si tiež vyslúžila prezývku platforma strednej vrstvy (priaznivcami je najmä mladá generácia, stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní voliči), či dokonca „ľahkᓠstrana, pretože sama sa za stranu zatiaľ nechce považovať. Ako koncom uplynulého týždňa v Bratislave podotkol Dr. Pawoł Œpiewak, CSc., z Inštitútu sociológie Varšavskej univerzity, podľa jeho odhadov by mala Občianska platforma vo voľbách získať 90 až 108 poslancov v 460-člennom parlamente. Šéfovi strany A. Olechowskemu, bývalému ministrovi zahraničných vecí, sa podarilo osloviť dokonca aj voličov Únie slobody a pravicového zoskupenia Solidarita, ktorá sa potáca už len pri podpore 9 až 12 %. Práve výskumy odkryli aj ten fakt, že Občianska platforma oslovila strednú triedu, podnikateľov a dokonca nerozhodných, ktorí hľadali záchytný bod medzi starou ľavicou a katolíckou konzervatívnou či nacionalistickou časťou spektra. Ani dakedajšia Únia slobody (14 %) dnes nemôže konštatovať svoje silné postavenie, pretože pevne drží v rukách už len 4 % voličov. Za zmienku veľmi nestojí ani Hnutie pre obnovu Poľska, pretože s podporou 2 % zrejme nebude schopné preraziť päťpercentný prah na vstup do parlamentu.

Analytici už v súčasnosti hľadajú dôvody, čo v skutočnosti spôsobilo budúcu volebnú prehru Únie slobody (UW) a Volebnou akciou Solidarita (AWS). No je zrejmé, že kým do roku 1997 hospodársky rast predstavoval ešte 8 %, dnes je to skutočne slabých 3,5 %, exportné možnosti Poľska sa nezvyšujú, niektoré oblasti Poľska, najmä vidiek hlási až 40-percentnú, a to dlhodobú nezamestnanosť, pričom silný demografický nárast, ktorý bol koncom 80. rokov, sa teraz prejavuje v náraste silnej vrstvy práceschopného, dokonca vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Poľsko však pred a krátko po vstupe do EÚ zrejme bude čeliť generačnej kríze. Ako priznal sám Œpiewak, je to po prvý raz, čo rastie nezamestnanosť aj medzi vysokoškolsky vzdelanými. Práve tento jav je neúspechom Solidarity, ktorej 70 % voličov vytýka aj zlé organizovanie reforiem, najmä v oblasti dôchodkového, sociálneho a zdravotného poistenia, pričom práve v roku 1998 Solidarita sľúbila úspech reforiem vo všetkých troch prípadoch. Výsledkom sú však aj také javy, ako prekvitanie korupcie. Veď podľa EÚ patrí Poľsko k najviac skorumpovaným štátom. Občianska platforma mieni tento trend napraviť. K jedným z predvolebných sľubov preto patrí zníženie financií vyplývajúcich zo zákona o štátnej správe. Ďalším je nesporne boj s celkovou (stále stúpajúcou) 16-percentnou nezamestnanosťou, ktorá je najvyššou za posledných šesť rokov, ako aj zavedenie paušálnej sadzby dane, čo je predovšetkým zbraň tvrdého kalibru voči predstavám a možnostiam sociálnych demokratov. Hoci SDL predpovedajú až 260 poslancov, je zrejmé, že proeurópska orientácia stačiť nemusí. Aj Poliaci majú radi zmenu, okrem toho, strategickou kartou Olechowskeho je aj líder predvolebnej kampane jeho strany - primátor Varšavy P. Piskorski.

Slávka Blazseková