Druhý polčas hry o dobrú úrodu

Vlani mnohé zavlažovacie systémy nefungovali. A teraz?

V čerstvej pamäti máme vlaňajšie jarné a letné horúčavy a nedostatok vlahy, čo sa prejavilo v podstatnom znížení úrody. Jeho dôsledky ešte stále pociťujú mlynári, pekári, ako aj spotrebitelia, pričom situáciu s obilím musela ratovať vláda. Na tom však majú svoj podiel vtedy nie celkom funkčné a neraz zničené či rozkradnuté zavlažovacie zariadenia. Marec už značne pokročil, a opäť nastáva obdobie, v ktorom budú poľnohospodári s oveľa väčšou pozornosťou sledovať vývoj počasia a zrážok. Úrodu založili dobre, prvý predpoklad naplnenia sýpok splnili, ale to je iba polčas, lebo hra o úrodu pokračuje. Spýtali sme sa preto kompetentných, čo sa za posledný rok v oblasti závlahových hospodárstiev zmenilo. Ako pre Hospodársky denník uviedol minister Pavel Koncoš, ešte vlani sa vynaložilo takmer 600 mil. Sk zo štátnych prostriedkov na revitalizáciu zavlažovacích systémov. Spravili sa však aj organizačné zmeny, aby sa, pokiaľ možno, čo najviac sfunkčnili závlahové sústavy. „Najdôležitejšia organizačná zmena je tá, že Výskumný ústav meliorácie a krajinného inžinierstva sa stal súčasťou Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Štiavnici ako samostatný odštepný závod. Postupne preberá všetok majetok hydromelioračných zariadení vo vlastníctve štátu, čo sa v krátkom čase skončí. Aj prevádzkovatelia závlah sa už pripravujú na ich využitie. Zo štátnych prostriedkov je vyčlenených 350 mil. Sk na dotačnú podporu nákupu závlahovej techniky priamo poľnohospodármi. Práve teraz sa uzatvárajú žiadosti poľnohospodárov na dotačnú podporu. Tie sa najneskôr do konca marca vyhodnotia tak, aby tiež najneskôr do 10. apríla mali poľnohospodári vyplatené dotácie na nákup závlahovej techniky.“ Ďalších 150 až 200 mil. Sk vynaloží na obnovu závlah Slovenský vodohospodársky podnik. V súčasnosti je viac ako 50 % čerpacích staníc starších ako 25 rokov a dosluhujú. Na ich obnovu bude podľa odhadu ministra v budúcnosti potrebné vynakladať ročne 500 až 600 miliónov Sk. Podľa neho sa nevyhnutne bude pracovať na vytváraní vodných spolkov či vodných družstiev, ktoré preberú v regiónoch od nového správcu do používania zavlažovacie sústavy. „V minulosti sa urobilo dosť jednorazových nezodpovedných krokov, ktoré napokon viedli k značnému znehodnoteniu tohto majetku napríklad rozkradnutím čerpacích staníc a celých zavlažovacích sústav. Preto je práca na obnove funkčnosti zavlažovacích systémov časovo veľmi náročná,“ uzatvára minister.

„Stav sa zlepšil, opravili sme niektoré systémy podľa svojich možností, ale poľnohospodárske družstvá neprejavili zatiaľ veľký záujem o závlahy,“ konštatuje riaditeľka košického závodu Povodia Bodrogu a Hornádu patriaceho pod Slovenský vodohospodársky podnik Libuša Orolinová. Pomocou vlastných zamestnancov sa podarilo opraviť hlavné melioračné zariadenia skoro za 9,6 mil. Sk, k čomu sa ešte pridružili dodávateľské opravy za 2,1 mil. Sk. Pol milióna Sk stála oprava nádrže Záhradné. Rekonštrukcia melioračného odpadu v Jaromniciach si vyžiadala 1,6 mil. Sk a opravy robili aj na čerpacej stanici Nová Bodva. Do vodnej nádrže v Hrušove investovali takmer 1,2 milióna Sk. Závod je ešte stále zaťažovaný dubióznym, prakticky už rozkradnutým, ale evidovaným majetkom na úrovni 30 mil. Sk, pričom i napriek žiadostiam sa ho dosiaľ nepodarilo odpísať. Podľa L. Orolinovej na opätovné sfunkčnenie kedysi existujúcich závlahových systémov by len oni potrebovali 70 mil. Sk.

Podľa zástupkyne riaditeľa Regionálneho odboru MP SR v Galante Márie Kováčovej by sa situácia mala oproti vlaňajšku podstatne zlepšiť. V okrese Galanta, kde je deväť poľnohospodárskych družstiev, 33 s. r. o. a sto samostatne hospodáriacich roľníkov, sa do nákupu, opráv a rekonštrukcií závlahových systémov investovalo vlani formou štátnej dotácie 7,5 mil. Sk. Tohtoročné požiadavky poľnohospodárov sú už zosumarizované a do konca mesiaca ich odovzdajú na ministerstvo pôdohospodárstva. Ich výška dosiahla približne 15 mil. Sk. „Predpokladám, že dostaneme aspoň polovicu z požadovaných finančných zdrojov. Rokovala som však už aj na Štátnom fonde ochrany a zveľaďovania, ktorý si v krátkom čase vytýči priority na udeľovania ďalších dotácií a pôžičiek a obnova závlahových systémov bude jednou z nich.“ Predseda Poľnohospodárskeho družstva v Piešťanoch Ľuboš Ondruška hovorí, že vlani do závlahových systémov, nachádzajúcich sa na 650 hektároch, investovali len v rámci bežných opráv z vlastných zdrojov asi 60-tisíc Sk. Tohto roku však plánujú väčšiu rekonštrukciu niektorých pásových zavlažovačov. Celkové náklady budú predstavovať 200-tisíc Sk, pričom 50 % by mali dostať ako dotácie. Poľnohospodárske družstvo Vrbové v okrese Piešťany malo v minulosti pod závlahami len asi 30 % poľnohospodárskej pôdy, teda 900 hektárov. Jeho predseda Ing. Peter Nižňanský tvrdí, že pri minuloročných extrémnych suchách uprednostňovali zavlažovanie osivovej kukurice, cukrovej repy, ale už aj chmeľu. V tomto roku by chceli zrekonštruovať ďalšie zariadenia pri nákladoch 350-tisíc Sk, čím by sa malo predísť takým stratám ako vlani.

(tu, lak, zp)