Zvýšenie cien energií reálne?

Nezávislý regulačný úrad najskôr až v lete

Hoci schválená energetická politika navrhuje ročne zvyšovať ceny plynu a elektrickej energie minimálne o 10 %, ba zvýšenie cien od roku 2002 pred niekoľkými dňami schválila aj porada ekonomických ministrov, predsa len uskutočniť takýto krok nebude jednoduché. Nemožno zabudnúť, že sa pomaly, ale isto zvolebnieva a každý zo subjektov vládnej koalície si začína zlepšovať imidž. A zvyšovanie cien je veľmi nepopulárny krok, najmä ak sa v predchádzajúcich rokoch ceny pre obyvateľov v porovnaní s rokmi vládnutia bývalej vládnej garnitúry radikálne zvyšovali. Navyše, k navrhovanému zvýšeniu sa bude vyjadrovať aj tripartita a jej predstavitelia určite kompetentným pripomenú ich slová ešte po vlaňajšom zvýšení, že v tomto volebnom období už ďalšie nebude. A predsa sa od februára 2001 ceny opäť zvyšovali, lebo nebolo iného východiska a zdeformované ceny výrazne ovplyvňovali hospodárske výsledky či už Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ale najmä Slovenských elektrární. Ceny plynu sa totiž odvíjajú od cien ropných produktov na svetových trhoch, a tie zaznamenali v minulom roku obrovský boom. Hoci plynári už vlani v lete upozorňovali na potrebu reagovať na túto situáciu, neuspeli. A tak v priebehu minulého roka

museli rozdiel

medzi nákupnou a predajnou cenou dotovať sumou vyše 16 mld. Sk. Samozrejme, to sa odzrkadlilo aj na hospodárskych výsledkoch podniku. Kým za rok 1999 SPP dosiahol zisk pred zdanením vo výške vyše 12 mld. Sk, vlani to boli len 4,4 mld. Sk. Okrem toho musia za minulý rok odviesť mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu až vo výške 3,3 mld. Sk. A tak sa účtovne ocitajú v strate sumou 0,8 mld. Sk. Odvody štátu (aj s daňou z príjmu ) tak budú tvoriť až 120 % hrubého zisku SPP. To však nie je všetko. Napriek zhoršeniu hospodárskych výsledkov majú plynári v tomto roku odviesť mimoriadnu daň do štátneho rozpočtu až vo výške 5 mld. Sk. Ak si chcú splniť svoju povinnosť, treba sa pýtať, prečo sú ceny plynu pre veľkoodberateľov vecne regulované, čiže podľa zákona ich má SPP právo zvýšiť tak, aby kopírovali náklady na nákup a distribúciu (plus primeraný zisk), keď skúsenosti z vlaňajška potvrdili, že

súhlas „zhora“

je dôležitejší ako zákon? Pritom z celkovej spotreby plynu v SR až dve tretiny tvoria veľko- a maloodberatelia. Práve veľkoodberatelia, najmä chemické podniky, však proti zvyšovaniu vytrvalo protestovali nielen vlani, ale aj v roku 1999. Argumentovali tým, že plyn potrebujú ako surovinu a nie energiu. Podľa ich vyjadrení by veľkí odberatelia mali mať najvýhodnejšie ceny. Iste, tento argument je logický, a platí vo vyspelých ekonomikách, ale ... Ale to by ceny plynu museli byť plne liberalizované a nie na takej úrovni, aby SPP roky dotoval ceny pre obyvateľstvo. Keďže ani februárové zvýšenie cien nepokrýva úplne náklady SPP na nákup a distribúciu, vedeniu podniku zostáva len jediné - hľadať rezervy. Hoci už v minulých rokoch náklady znížili, tento rok budú musieť ísť ešte ďalej. Okrem ďalšieho obmedzenia prevádzkových a investičných nákladov rátajú aj s odpredaním svojich účastí v niektorých spoločnostiach, a tiež s ďalšími úvermi. Pokiaľ však ide o ceny plynu či elektriny a tepla, bodku za diskusiami okolo skutočne opodstatnených nákladov, ktoré v pravidelných intervaloch rozvirujú hladinu verejnej mienky, by mal dať nezávislý regulačný úrad. Žiaľ, návrh zákona o jeho vzniku stále ešte neschválil ani vládny kabinet. Aj keď už bola diskusia o ňom niekoľkokrát zaradená na program rokovania. Dôvod? Údajne snaha určitých kruhov udržať si štátom regulované

ceny v rukách,

pretože celý problém sa spolitizoval, zostáva čakať na rozhodnutie koaličnej rady. No času už nie je veľa. Veď pri takomto tempe ani ďalší termín nadobudnutia účinnosti zákona, a to 1. máj 2001, nie je reálny. Pritom nezávislý regulačný úrad je jednou zo základných podmienok privatizácie časti SPP. Potenciálni záujemcovia o SPP bez jasných pravidiel hry v otázke cien do privatizácie nepôjdu. Aj keď už niektorí deklarovali, že v prípade svojho vstupu by netrvali na okamžitom zreálnení cien plynu. V každom prípade však odkladanie schválenia návrhu spomínaného zákona, ako aj pokles zisku SPP či znižovanie jeho aktív môže mať negatívny dosah na skončenie privatizácie časti SPP do konca tohto roka.

Zdena Rabayová