Vojna v Macedónsku

Mobilizácia záložnej pechoty

Skopje (TASR) - Macedónska armáda začala v sobotu večer pre pokračujúce boje s albánskymi rebelmi mobilizáciu svojej pechoty. Oznámil to dnes hovorca ministerstva obrany v Skopje Georgij Trendafilov, podľa ktorého sa mobilizujú sily v zálohe. Armáda dvojmiliónového Macedónska má v súčasnosti asi 15 000 až 20 000 vojakov.

Macedónske bezpečnostné sily spustili cez víkend mínometné ostreľovanie pozície vzbúrencov albánskej Národnej oslobodzovacej armády (UCK) zo stanovišťa v blízkosti nemeckého vojenského tábora v meste Tetovo na severozápade krajiny. Macedónska strana okrem toho na vytlačenie albánskych vzbúrencov z horských svahov nad mestom používa aj ľahké delostrelectvo a ručné automatické zbrane. Informácie o mŕtvych a zranených nie sú k dispozícii. Nemecký kontingent medzinárodných mierových síl KFOR s mandátom pre Kosovo v Tetove začal s macedónskou armádou rozhovory o prípadnom zastavení mínometnej paľby. Ako povedal hovorca nemeckej KFOR, rozmiestnenie mínometov v tesnej blízkosti vojenskej základne nie je práve najúčelnejšie, mohlo by sa totiž stať, že by streľba zasiahla aj blízke vojenské kasárne, ktoré využívajú súčasne nemeckí a macedónski vojaci.

Ozbrojené konflikty medzi macedónskymi bezpečnostnými silami a vzbúrencami pokračovali v noci navčera masívnym ostreľovaním albánskych pozícií na horských svahoch v okolí Tetova. Podľa najnovších informácií nemeckej jednotky KFOR sa podarilo albánskym rebelom dostať pod kontrolu aj druhý vrch pri meste Tetovo. Súčasne sa počet rebelov z UCK zvýšil na približne 200 bojaschopných mužov, čo je asi o polovicu viac, ako sa doteraz predpokladalo. Macedónski predstavitelia pritom avizovali ďalšiu ofenzívu a Skopje uvažuje požiadať aj o zahraničnú vojenskú pomoc.

Osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka OSN pre Balkán Carl Bildt vyzval včera všetky macedónske politické strany vrátane albánskych, aby v záujme vyriešenia vážnej krízy v krajine pristúpili na konsenzus. Ten je podľa neho nevyhnutný, aby sa zabránilo vypuknutiu vojnového konfliktu. Ak sa začne konsenzus v Macedónsku strácať, žiadna vojenská intervencia, nech by bola akokoľvek silná, nezachráni krajinu pred vojnou, vyhlásil Bildt pre britskú televíznu a rozhlasovú stanicu BBC. Podľa neho je v hre skutočne všetko, čo medzinárodné spoločenstvo chcelo obnoviť na Balkáne - demokracia, spolužitie ľudí aj interetnická spolupráca.

Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer vyzval včera Georgievskeho vládny kabinet, aby pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy aj „legitímne obavy umiernených Albáncov“. Zároveň odsúdil násilie extrémistov odohrávajúce sa na severe Macedónska. Kabinet v Skopje by mal urobiť všetko pre zintenzívnenie dialógu s umiernenými albánskymi obyvateľmi, podčiarkol šéf nemeckej diplomacie. Dodal, že Macedónsko môže počítať s podporou Nemecka v boji proti násiliu, o ktorej ubezpečil už v piatok počas svojej návštevy v Skopje svojich macedónskych partnerov.

Francúzsky prezident Jacques Chirac v sobotňajšom telefonickom rozhovore s macedónskym prezidentom Borisom Trajkovským uviedol, že si želá rozhodnú akciu medzinárodných mierových síl KFOR, ktorá by skončila teroristické vyčíňanie v Macedónsku. Chirac zároveň jednoznačne odsúdil terorizmus v Macedónsku a zdôraznil potrebu podniknúť opatrenia na jeho skončenie. KFOR by podľa neho mala viac kontrolovať pohyb a činnosť extrémistov a zabezpečiť pokoj v krajine. Prezident Francúzska ubezpečil Trajkovského o podpore Paríža i jeho európskych partnerov, ako aj o ich solidarite s multietnickým Macedónskom i s jeho medzinárodne uznanými hranicami. Európska únia pozorne sleduje situáciu a v priebehu nasledujúcich dní zostane v úzkom kontakte so Skopje, dodal Chirac.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku Javier Solana navštívi v pondelok a utorok Skopje. Cieľom jeho cesty bude vypracovanie správy pre Európsku radu, ktorá sa zíde v piatok a sobotu vo švédskom Štokholme. Ministri zahraničných vecí EÚ budú o situácii v Macedónsku rokovať aj v pondelok v Bruseli. Vláda v Skopje vyhlásila, že prijme rezolútne opatrenia na vytlačenie albánskych ozbrojencov, z ktorých väčšina, ako sama tvrdí, prišla z juhosrbskej provincie Kosovo. Macedónska vláda, ako aj Západ majú obavy, že boje prerastú do etnického konfliktu, ktorý by mohol viesť k narušeniu integrity multietnického Macedónska a rovnako by sa mohol rozšíriť aj do susedného Bulharska, Grécka, Albánska či Juhoslovanskej zväzovej republiky.