Bude paroplyn pri Seredi alebo pri Malženiciach?

S využitím pary vo svete nemajú žiadne problémy

„Výška súkromného investičného kapitálu, ktorý prinášame na Slovensko, je takmer 10 mld. Sk. Je to prejav dôvery Slovensku a zároveň pozitívny signál pre ostatných potenciálnych zahraničných investorov. Ak skrachujeme, bude to len naša chyba. Na rozdiel od iných investícií so štátnou zárukou v energetike, občana náš neúspech nebude stáť ani korunu,“ povedal nám Paul Puťora, zástupca spoločnosti Malženice Power, ktorá pripravuje výstavbu paroplynovej elektrárne v Malženiciach pri Trnave. Zabezpečí vývoj, financovanie, výstavbu, a aj prevádzku paroplynu. Spoločnosť založili Siemens Project Ventures a švajčiarska spoločnosť Advanced Power AG. Hoci myšlienka postaviť paroplyn v SR existovala už dlhšie, až zákon o energetike z roku 1998 umožnil v rámci liberalizácie trhu vstup nezávislým producentom, čo dovtedy nebolo možné. Elektráreň s výkonom 385 MW (takmer jeden blok jadrovej elektrárne) by mala byť v prevádzke už od roku 2003. Na otázku, prečo sa rozhodli postaviť tento energetický zdroj na Slovensku, P. Puťora povedal: „Keď uvažujeme, aký typ elektrárne by bol najefektívnejší, stačí sa pozrieť na plynárenskú mapu Európy a hneď pochopíte, že tranzitný plynovod cez SR vytvára podmienky na budovanie paroplynových elektrární.“ Podľa P. Puťoru na Slovensku je síce nainštalovaný dostatočný energetický výkon, ale niekoľkým zdrojom v najbližšom desaťročí končí životnosť.

Problém výstavby náhradných kapacít je obmedzený dnešnou finančnou situáciou Slovenských elektrární, ktoré sa nachádzajú v konsolidačnej fáze. Ak by chceli budovať nové zdroje, museli by zrejme získať štátnu záruku na úvery. Štúdia, ktorú spracovala spoločnosť Malženice Power potvrdzuje, že v SR je dostatok tzv. základného zaťaženia, ktoré je produkované cez jadrové technológie. No na druhej strane sú potrebné tzv. regulačné výkony. A tie zabezpečiť umožňuje práve technológia GUD (Gas und Dampf). Predstavuje ideálny zdroj, ktorý vie po veľmi krátkom čase ísť na plný výkon a naopak, rýchlo výkon stlmiť. Pokiaľ ide o výber lokality na výstavbu paroplynu, P. Puťora dodal, že pôvodne mala byť pri Seredi. No pri analýze dopravy plynu a diskusiách o budovaní novej prípojky, ktorá by musela mať zodpovedajúci tlak, im SPP ponúkol areál bývalej kompresorovej stanice v Malženiciach. Tá nemala žiadny problém s okolím, prostredím, ani s tzv. blízkosťou jadrovej elektrárne a prevádzkovala sa tam 26 rokov. Navyše, výhodou je aj blízkosť elektrických rozvodov. Keďže z jadrových elektrární Jaslovské Bohunice zásobujú teplom okolité mestá – Trnavu a Hlohovec, zaujímalo nás, ako sa dosiahne potrebná účinnosť zariadenia, ktorú podmieňuje práve využitie pary.

„My nevyrábame teplo. Nikomu nechceme predávať teplo, lebo ho zužitkujeme na výrobu elektrickej energie. Teplo premeníme na mechanickú energiu a opäť využijeme na výrobu elektrickej energie. Pritom nejde o žiadny ojedinelý experiment.“ Takýchto špičkových technológií je už v prevádzke vo svete 129. A účinnosť? Podľa vyjadrenia P. Puťoru, „účinnosť paroplynovej elektrárne očakávajú až 58 %“. To je maximálna, aká na svete existuje. Dnes sa pohybuje účinnosť využitia média v slovenskej energetickej sústave okolo 37 %. Tepelné elektrárne dosahujú asi 34-percentnú, jadrové elektrárne o niečo viac. Keďže v súvislosti s určitým odberom z Bratislavského paroplynu vznikajú obavy, či sa situácia aj s malženickým paroplynom nezopakuje, chceli sme aj stanovisko k tomuto problému. Paroplyn v Bratislave je napojený na sieť 100 KV, teda nemôže tak flexibilne pracovať ako Malženice, ktoré budú napojené na 400 KV tranzitnú sieť. Bratislavský paroplyn so svojou špičkovou technológiou vychádzal z toho, že bude zásobovať elektrickou energiou a teplom okolitý región. Žiaľ, nakontrahovaný odber tepla sa nie vždy plní. Aj vplyvom problémov Istrochemu a podobne.

Podľa P. Puťoru cena vyrobenej elektrickej energie v Malženiciach určite bude taká, aby sa ňou presadila na trhu. Keby si neboli istí, že sa presadia, do investície, ktorá je krokom na vytvorenie konkurenčného prostredia v tejto oblasti, by sa nepúšťali. Vzhľadom na skutočnosť, že výstavba takého diela, akým bude spomínaný paroplyn v Malženiciach, podlieha zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, problematikou sa zaoberá i príslušný odbor ministerstva životného prostredia. V rámci posudzovania sa uskutočnili tzv. heeringy v Seredi, Malženiciach a Jaslovských Bohuniciach, na ktorých predstavili projekt obyvateľstvu z okolia. Ich názory sú však zatiaľ dosť zamietavé. Umiestnenie projektu paroplynu sa posudzuje dokonca v dvoch variantoch - pri Malženiciach a pri Seredi. Podľa informácií, ktoré sme získali z ministerstva životného prostredia, definitívny verdikt by mal byť známy do dvoch mesiacov.

Zdena Rabayová