Obilie otvára oči

Komentuje Vladimír Turanský

Prechodný nedostatok obilia a následne múky na trhu v súčasnom období môže byť, paradoxne pre našich poľnohospodárov, ale aj občanov, dobrou správou. Dokazuje, že napriek všetkým hlasom a názorom niektorých ekonomických reformátorov nedá sa spoliehať na to, že zo zahraničia budeme dovážať lacné obilie a potraviny vôbec, čo neraz akoby bola ich predstava. Slovenskí poľnohospodári vždy doteraz a trvalo mali nižšie náklady a lacnejšie dokázali vypestovať obilniny, ako sa dali nakúpiť v zahraničí. V súčasnosti sa to rukolapne prejavuje a situácia potvrdzuje, že mali a majú pravdu tí, ktorým skutočne ide o zachovanie nášho agrokomplexu, tí, ktorí hovoria, dosť bolo úpadku, treba naštartovať rozvoj. Ak vždy išlo pragmaticky iba o čísla, škrty v rozpočtoch, znižovanie dotácií a podobne, v záujme plátania dier v rozpočte, nech si teraz všimnú príslušné cifry. Prípadne mohli by si aj priznať, že sa mýlili. To by však asi bolo už na nich priveľa. Dobrá správa môže spočívať aj v tom, že naši občania pochopia, prečo je vhodné, ba až žiaduce orientovať sa na domáce výrobky. Negatívnym príkladom sú niektoré balkánske krajiny, ktoré si neuchránili svoj vnútorný trh s poľnohospodárskymi komoditami. Vsadili na dovoz, pričom sa nabaľujú dovozcovia a predajcovia a peňaženky ľudí tam krvácajú. Na prvý pohľad zlá správa súvisiaca s vyššími cenami dovozového obilia je v tom, že ak Slovensko nakupuje vstupné suroviny za svetové ceny, tak domáce hotové výrobky nemôžeme v takej miere, ako by si spotrebitelia želali, kupovať príliš pod svetovými. Takže, aj keby v tomto roku obilie „sypalo“, ceny chleba sa po očakávanom zvýšení asi nikdy už nevrátia na pôvodné.