Nešportujúci sú depresívnejší

Význam telesnej aktivity pre duševné zdravie našej mládeže

Je všeobecne známe, že telesná aktivita zlepšuje zdravotný stav nášho srdca a ciev. Menej známy je fakt, že pravidelné cvičenie aktivizuje v našom mozgu biochemické systémy, ktoré vyrábajú látky nazývané endorfíny. Názov endorfíny neznamená, že ide o látky chemicky príbuzné morfiu. Ich chemická štruktúra je celkom iná, ale s morfínom majú čosi príbuzné - vyvolávajú príjemné duševné pocity, ale bez toho, že by vznikla závislosť.

Pre ľudský organizmus je prospešné akékoľvek cvičenie, ale pre srdce i mozog sú najlepšie vytrvalostné cvičenia. Užitočný je pohyb spojený aj s menšou námahou, ktorý však trvá dlhší čas. Pre mladého, ale i staršieho človeka je najlepšie vymeniť hodinové vysedávania pred televízorom za rýchlu prechádzku parkom, za jazdu na bicykli alebo za plávanie. Osviežujúci pocit vyvolaný zrýchlenou prácou krvného obehu a tvorbou endorfínov v mozgu za to stojí.

V Ústave preventívnej a klinickej medicíny sme sledovali životný štýl stredoškolskej mládeže v menších mestách na juhu západného Slovenska. Sledovali sme mládež vo veku 16 - 20 rokov, ale prevažnú časť tvorili chlapci a dievčatá vo veku 17 - 18 rokov, teda v období, keď vznikajú životné návyky rozhodujúce o ich zdraví v dospelosti. Získali sme kompletne vyplnené dotazníky od 972 mladých mužov a žien. Zistili sme až prekvapivo veľký, štatisticky vysoko presvedčivý rozdiel medzi chlapcami a dievčatami na otázku či aktívne športujú denne alebo obdeň. Až 40 % chlapcov odpovedalo kladne. Na rovnakú otázku áno odpovedalo iba 13 % dievčat. Naopak, na otázku či takmer vôbec neprevádzajú žiadny aktívny šport odpovedalo kladne „iba“ 23 % chlapcov, ale až 44 % dievčat! Tento výrazný rozdiel sa prejavil i v odpovediach na otázky o vnútorných pocitoch. Tak napr. keď sme zisťovali či sa u nich prejavuje často pocit samoty odpovedalo áno iba 15 % chlapcov, ale vyše 30 % dievčat. Častý pocit nedostatočnej chuti do života malo 14 % chlapcov, ale až 26 % dievčat. Na otázku, či majú častý pocit beznádeje odpovedalo kladne až 22 % dievčat, kým u chlapcov to bolo iba 11 %.

Zo súboru otázok tohto druhu možno podľa amerických psychológov vyrátať tzv. index depresie. Štatistická analýza nám ukázala až prekvapivo tesný vzťah medzi aktívnym športovaním a výskytom depresie u oboch pohlaví. Obrázok 1 ukazuje nízku hodnotu indexu depresie u študentov či študentiek, ktorí sa športu venujú denne či obdeň. S poklesom telesnej aktivity index depresie zreteľne a štatisticky preukazne stúpal. Študenti či študentky, ktoré skoro vôbec nešportovali, mali index depresie veľmi vysoký. Depresia je veľmi vážny stav, ktorý môže najmä u mladých ľudí zvyšovať sklon k užívaniu drog. Pretože náš dotazník bol absolútne anonymný, študenti sa nám zdôverili aj so skúsenosťami s užívaním drog, i keď je možné, že svoje odpovede trochu „vylepšovali“. Napriek tomu 70 % uviedlo, že zatiaľ nemali skúsenosti so žiadnou drogou, 22 % vyskúšalo mäkkú drogu, 2 % aj tvrdú drogu a takmer 5 % priznalo, že mäkkú drogu občas používajú. Keď sme dievčence rozdelili do štyroch skupín podľa ich skúsenosti s drogami, ukázal sa štatisticky presvedčivý vzťah medzi depresiou a užívaním drog (graf č. 2). Študentky, ktoré mali nízky index depresie, sa so žiadnou drogou vôbec nezahrávali. So stúpaním indexu depresie ich záujem o drogy stúpal a občasný (možno pravidelný?) konzum drog priznávali dievčence s najvyšším indexom depresie.

Ak porovnáme obrázky 1 a 2, záver je jednoznačný: aktívne športujúca mládež má nízky výskyt depresie a drogy ignoruje. Na druhej strane mládež odmietajúca aktívny pohyb sa nachádza vo väčšom riziku, že nejakú drogu vyskúša a prípadne sa od nej stane závislou. Ako viac riziková sa nám javí mládež ženského pohlavia. Aktívny pohyb je preto dôležitou zložkou prevencie nielen mnohých ochorení pohybového aparátu či kardiovaskulárnych ochorení, ale aj užívania drog.

RNDr. Emil Ginter, DrSc.

Ústav preventívnej a klinickej medicíny