Urobili sme aj niektoré chyby...

Ministerka Brigita Schmögnerová v rozhovore so šéfredaktorom Hd

Členka vlády, ktorá má najnevďačnejšiu pozíciu. Ona totiž oznamuje verejnosti na čo máme a na čo nemáme. Na rozdiel od iných funkcionárov a rezortných ministrov nemôže byť populistickou. Teda vytvárať dojem -ilúziu, že by aj na niečo bolo, keby... Doma nie je z tých populárnych politikov, ale predovšetkým práve kvôli tomu. Musí sa držať toho najosvedčenejšieho zákona: Má dať, dal !. Nepripúšťa možnosť jeho porušenia nejakými sociálnymi opatreniami, ktoré by ocenili voliči. Popravde, aj by sa zišli, poznamenala v úvode neformálnej výmeny názorov. Avšak v tomto období sa rozhoduje, či sa dostaneme do dynamiky, ktorá ich umožní. Na túto jej myšlienku dostala takúto otázku:

Vláda je v druhom polčase. Vy ako ministerka financií ste jej hromozvodom. Vy ste aspoň navonok naďalej mierne optimistická a odkazujete verejnosti, že v roku po najbližších voľbách sa začne situácia zlepšovať.

- Dokonca si myslím, že v niektorých parametroch sa situácia začala zlepšovať aj v minulom roku. Povedzme niektoré

indikátory tržby

priemyselnej činnosti. Vývoj cien sa zlepšoval. Aj stavebná činnosť sa už dostala z toho najhoršieho. Nazdávam sa, keďže zatiaľ nemáme definitívne číslo, že bol aj vyšší rast HDP ako rok predtým. Aj koruna zostala v zásade stabilná oproti euru, atď. Na druhej strane to, čo volič navyše hodnotí, miera nezamestnanosti, priemerné príjmy, tak si myslím, že tu sme zatiaľ naozaj nedosiahli to, za čo by mohol poďakovať. Je to spôsobené odkladanými štruktúrnymi problémami slovenského hospodárstva. Aj dedičstvom v podnikovej sfére, ktorá je celá, okrem SPP a SE v súkromných rukách...

Koľko by ste ako ministerka potrebovali financií, aby tí, čo spotrebúvajú a neprodukujú, neboli obrazne povedané hladní, ale mali na povestný pohár vody a chlieb...?

- Jednou vetou sa to nedá povedať. Liberáli, podporovaní podnikateľskou sférou, nástoja na tom, aby sa znižovali daňové príjmy, čo dnes znamená znižovať výdavky. Takže, treba si povedať, aké druhy výdavkov by sme boli schopní znížiť. Na druhej strane aj podnikatelia požadujú, myslím, že opodstatnene, aby sa zvyšovali napríklad výdavky na infraštruktúru, na diaľnice, aby sa viac dostalo do poľnohospodárstva, do stavebníctva - na podporu rozvoja bývania, atď.

Mal som aj tú otázku na vás pani ministerka, formulovanú trošku ináč, či aj dnes, po dvoch rokoch povedzme čo vykonávate túto najnevďačnejšiu funkciu, si myslíte, že ten krok k ozdraveniu bankového alebo finančného sektora s cieľom doprivatizovania týchto inštitúcii za tú cenu, ktorú za to zaplatil občan, daňový poplatník, či to bola jediná rozumná alternatíva.

- Keby sa to urobilo v roku 1994, alebo v roku 1995, tak mohli byť náklady podstatne nižšie. Dnes už s istotou môžeme povedať, že by sme neboli našli investora do týchto bánk, a to by znamenalo, že by banky jednoducho padli. Náklady v tomto prípade by boli

podstatne vyššie

ako 100 miliárd korún. Faktory, ktoré viedli k danej situácii v bankách, boli viaceré. Naozaj, podpísali sa pod ňu aj privatizačné úvery. Aj iné, trebárs politické úvery. Aj úvery spred roku 1989. Je v tom aj neschopnosť bankových úradníkov odhadnúť klienta, riziko klienta, atď. Nikoho to v tejto chvíli veľmi nepovzbudí, ale sanácia bánk bola nevyhnutná. Dôležité však je, aby sme podľa možnosti eliminovali možnosť opakovania sa spomínaných príčin.

Myslíte si, že sa vám to darí?

- To je ešte privčas povedať. Dôležité je, že sa snažíme, aby do týchto bánk vstupovali zodpovední akcionári. Myslím, že sú známe prípady, keď za svoje ministerstvo môžem povedať, že sme neodporučili vstup akcionára. To je po prvé a po druhé, čo v rukách ministerstva financií nie je, aby sa podarilo zefektívniť bankových dohľad. To je mimoriadne

Stretávate sa s guvernérom NBS...

- Súčasťou projektu reštrukturalizácie finančného sektora je aj zefektívnenie bankového dohľadu. Napokon, spoločne robíme na zákone o bankách. Tento návrh zákona prešiel do legislatívneho procesu, dostane sa do Národnej rady SR a očakávame, že dôjde k rozšíreniu kompetencií pre bankový dohľad a bude efektívnejší ako doteraz.

Stále ten mierny optimizmus. Ibaže v porovnaní s ostatným postkomunistickým svetom nie sme medzi prvými tromi, tobôž nie najlepší...

- Nenazdávam sa, že vývoj je jednoznačne negatívny, ako ste tu naznačili. Ak už porovnáte - nechcem, aby sa to dostávalo do medzinárodných dimenzií - tak musím povedať, že v porovnaní s takou Českou republikou, napriek tomu, že je tam nižšia miera nezamestnanosti, vyššia priemerná mzda, vyšší priemerný dôchodok, nevychádzame z toho katastrofálne. Samozrejme, že majú jednu

veľkú výhodu,

podstatne väčší podiel zahraničných investícií na hlavu, čo zrejme aj do istej miery vysvetľuje, prečo tie rozdiely tu sú. Iste sú dané aj historicky.

Situácia je skutočne zložitá, a to je tá ďalšia otázka. Deregulovali sa ceny toho najdôležitejšieho... Energií. Životná úroveň ľudí sa dostane ďaleko pred rok 1989, a to je asi ten najväčší politický problém, ktorý bude musieť koalícia riešiť. Týmito novými cenami sa vrátime späť. Dôsledkom je okrem iného pokles zamestnanosti...

- Najviac sa kritizuje rezort ministerstva financií, ale ja môžem neskromne povedať, že sme urobili - napriek tomu, že si to málokto uvedomuje - asi najviac. Išli sme dole s úrokovými sadzbami, išli sme dole s daňovými sadzbami... Rezort financií viac urobiť asi nemôže. Ale naozaj ide o to, že nemáme v našej krajine dostatočne stabilné legislatívne prostredie, že vymáhateľnosť práva je veľmi nízka, že sú tu rôzne administratívne bariéry podnikania. Podľa mňa tieto záležitosti sa stávajú možno ešte významnejšie z hľadiska celkových výsledkov. A o nich sa málo hovorí medzi podnikateľmi.

Môžeme hovoriť o celom rade vecí, predsa sa to nehýbe. To znamená, že je tu istá nerovnováha, ako keby vláda nevnímala, že sú to spojené nádoby.

- Podpísala by som sa pod takúto kritiku. Máme asi rovnaký názor. Otvorili ste napríklad otázku cenovej politiky. Ja sa nazdávam, že sme urobili niektoré chyby, a treba to aj otvorene povedať. Vo vláde neboli na to rovnaké názory. Uvedomujem si rovnako ako moji pravicoví kolegovia, že je potrebné napraviť deformované ceny. Avšak treba aj to povedať, že predchádzajúca vláda ich udržiavala umelo, ale na druhej strane - a v tom sa asi odlišujeme od mojich kolegov - musíme si veľmi jednoznačne spočítať dôsledky. Nápravu rozložiť do istého časového rámca, aj

korekciu cien,

ktoré sú ešte stále administratívne riadené. Časť kolegov vo vláde má názor, že to treba čo najrýchlejšie urobiť, ale potom sú také vážne dôsledky, o akých sme hovorili. A nielen sociálne dôsledky, ktoré sú skutočne citeľnejšie, ako sa predpokladalo. Sú negatívne dôsledky aj na podnikateľskú sféru, na zamestnávateľov. Určite dnes môžem povedať, že keby sme neviedli tvrdú debatu vo vláde, tak by k tomu došlo, že by prešiel prvý - oveľa tvrdší návrh SPP na zvýšenie ceny plynu. Teraz máme pred sebou zákon, veľmi dôležitý zákon, o regulácii sieťových odvetví. Tento zákon je potrebné prijať, pretože je potrebné, aby bol legislatívny poriadok, do ktorého bude vstupovať budúci investor. Týka sa to energetiky, plynárenstva. Najmä týchto dvoch, ale návrh zákona sa ešte nepodarilo dorokovať na vláde. V nej sú diametrálne odlišné názory na to, ako by mal tento zákon vyzerať, čiže ako by mali vyzerať aj určité podzákonné predpisy, ktoré by podľa nášho názoru mali byť pripravené spolu so zákonom.

Avšak obyčajný človek musí vnímať prioritne, ako žije... Smelých a nádejných plánov bolo akurát dosť, sľubov ešte viac. Takže ste ako hromozvod.

- Je to fakt, pretože podľa kompetenčného zákona ministerstvo financií vydáva cenové opatrenia. Inou vecou je, že ministerstvo financií nie je zodpovedné za tieto cenové opatrenia. Zabezpečuje ich, ale návrhy pripravujú rezorty. Takže, ceny elektrickej energie, ceny plynu prichádzajú z rezortu hospodárstva, za dopravy z rezortu ministerstva dopravy. Ministerstvo financií tieto návrhy predkladá do vlády a vyjadruje sa k nim, ale rozhoduje potom vláda. My sme vykonávatelia týchto rozhodnutí.

Štát je v celom rade prípadov neplatičom...

- Môžem vás poopraviť? Štát nie je najväčším neplatičom, ale máte pravdu, že topneplatič je štátny podnik. To sú Železnice SR.

To je balík, ktorý tlačíte pred sebou.

- Ten balík sa predsa len zmenšuje, pretože tie dlhy sú z minulých rokov a všetci dobre vieme, že so záväzkami asi 30 miliárd korún prišli železnice do roku 1999. Časť dlhu vznikla aj preto, že štát neplatil na základe zmluvy - vo verejnom záujme svoje záväzky. Môžem povedať, že za roky 1996 - 1998 boli vyrovnané, ale

nie sme schopní

v plnej miere riešiť roky nasledujúce. Je však fakt, že záväzky ŽSR sa zmenšili voči Sociálnej poisťovni aj voči zdravotným poisťovniam, atď.

Je pravda pani ministerka, že naše daňové úrady, ktoré vám podliehajú, dostali osobitné zoznamy ľudí, ktorých majú kontrolovať?

- Neviem o niečom takom. Dosť pochybujem, že máte správne informácie.

Nejestvujú teda zoznamy ľudí, na ktorých sa treba sústrediť pri daňových kontrolách?

- Nie. Avšak, jednou z úloh bolo, aby daňové úrady robili kontroly u ľudí, u ktorých, ale tie mená neboli - oni sami si ich mali zistiť - je na prvý pohľad zrejmé, že žijú nad pomery.

Viete o tom alebo máte tušenie, že by sa niektoré daňové úrady mali sústrediť na malých a stredných podnikateľov a riešiť niektoré veci povedzme osobitnou tvrdosťou? Niektoré daňové úrady možno majú pokyny osobitne tvrdo postupovať voči malým a stredným podnikateľom.

- Bola by som veľmi rada, keby sme to mohli konkretizovať. Snažíme sa trošičku dostať dopredu pri rozvrhovaní kontrol. Musím povedať, že pri tomto sa ešte nepoužívajú bežné moderné metódy. Začneme ich však uplatňovať a jedným z výsledkov bude, že daňovníci sa budú deliť

na tzv. zlatých,

strieborných a ostatných. Kto sa raz kvalifikuje do skupiny zlatých, pokiaľ si to sám nepokazí, tak viac-menej asi bude zriedkavejšie dochádzať do styku napríklad s daňovou kontrolou.

Neľutujete, že ste prijali funkciu ministerky financií?

- Nie.