Čím žijú novodobí richtári

(Erb obce Gajary je uložený v: Hden/redaktori/Krútka, erb Stupavy v knihe)

Niekedy by sa zdalo, že všetci primátori a starostovia majú podobné problémy. Napríklad s prípravou na transformáciu štátnych podnikov Vodární a kanalizácií do majetku obcí. Či s vytváraním príjemného životného prostredia pre svojich občanov, so starostlivosťou o ich zdravie alebo o pritiahnutie podnikateľských aktivít práve do ich obce. Podobnosť len ak pri pohľade z rýchlika? Určite nie, potvrdzuje to aj naša sonda do dvoch obcí Bratislavského kraja, presnejšie do jednej obce a jedného mestečka.

Podať si ruku cez Moravu

Najbližšie je z Gajár do Dürnkrutu na rakúskej strane rieky Moravy. Len štyri kilometre, kým do Kostolišťa, susednej slovenskej obce, je to o kilometer viac. Pred dvesto rokmi premávala medzi dvoma brehmi kompa, ba v druhej polovici 19. storočia tu postavili aj drevený most. Ten však v druhej svetovej vojne zlikvidovali, takže keď sa dnes má príležitostne vytvoriť spojenie medzi rakúskou a slovenskou stranou Moravy, Dürnkrutom a Gajarmi, riešením je pontón. Ozajstný

cestný most

je však celkom prvou nevyhnutnosťou rozvoja rakúsko-slovenského Pomoravia. Dokazuje to aj štúdia, ktorú dala urobiť rakúska strana so zámerom zistiť, čo je nevyhnutné, aby mohli oba brehy nažívať v symbióze. Je očividné, že pre obce zo slovenskej strany by bolo väčšie spojenie so svetom dobrodením. Možnosti na agroturistiku, poskytovanie služieb, zvýšenie zamestnanosti a kultúrno-spoločenský život by sa mohli premeniť na skutočnosť. Všetko toto totiž Gajary potrebujú ako soľ. V minulosti tu bolo prosperujúce poľnohospodárske družstvo, to sa však po roku 1990 rozpadlo a dnes je v konkurze, takže z 250 ľudí v rokoch 1992 - 1993 tam už dnes pracuje len 15 ako strážna služba a na udržanie areálu. Výrobné družstvo Gajaranka, ktorého pútač si nemožno pri hlavnej ceste nevšimnúť, postupne tiež poprepúšťalo väčšinu z 270 zamestnancov. Podľa informácií starostu Ing. Petra Tydlitáta sa v jeho priestoroch črtá otvorenie prevádzky pre asi sto ľudí a obec nedočkavo čaká, kedy konečne niekto kúpi podstatu družstva a začne tam podnikať. Celá oblasť má výborné podmienky na agroturistiku, miestami návštevníka prekvapí priam panenská príroda, len ten most chýba. „Pripravili sme spoločné vyhlásenie starostov z rakúskej a zo slovenskej strany rieky a chceme vyzvať tak vládu SR, ako aj rakúske vlády, krajinskú i spolkovú, k intenzívnym rokovaniam o premostení Moravy,“ hovorí P. Tydlitát. Pre Gajary by takéto spojenie určite znamenalo zvýšenie záujmu o rozvoj služieb. Mohlo by sa rozbehnúť malé a stredné podnikanie, remeselné výroby, ktoré zanikajú, aj keď na druhej strane ich produkty tiež dotvárajú

kolorit oblasti

a najmä pre turistov by sa iste stali žiadanými suvenírmi. Od roku 1990, keď padla železná opona a ľudia z oboch strán hraníc vo veľkom túžili stretávať sa, došlo v posledných rokoch v susedských vzťahoch k apatii, ochladeniu, ba podľa gajarského starostu z rakúskej strany až k nevraživosti. Prispieť k lepšiemu vzájomnému poznávaniu, k dobrým susedským vzťahom, chcú spoločne obaja starostovia, Rudolf Reckendorfer z Dürnkrutu a Peter Tydlitát. „Spolu s Dürnkrutom sme sa uchádzali o prostriedky z fondu PHARE na malé projekty cezhraničnej spolupráce People for people,“ hovorí P. Tydlitát. „Neuspeli sme, ale vieme, kde sme urobili chybu - mali sme priveľké oči.“

Potom sa rozhovorí o tom, že ak nechcú, aby bol prvý ročník kultúrneho festivalu aj posledným, musia všetko perfektne zabezpečiť, až po hygienické zariadenia. Veď len z Rakúska očakávajú okolo 300 - 400 hostí a súbory okrem Slovenska a Rakúska aj z Česka, zo Srbska a Švajčiarska. Počas troch festivalových dní by mal medzi Dürnkrutom a Gajarami fungovať hraničný priechod. Rakúska colná správa aj pasová kontrola už dala na to predbežný prísľub, teraz treba vybaviť to isté na slovenskej strane. A opäť sa prihlásiť so svojím cezhraničným projektom o grant. Možno by ešte bolo treba vysvetliť, prečo sa má stretnutie okolo Moravy konať práve ako folklórny festival. V Gajaroch už 45 rokov pôsobí

folklórny súbor

Slunečník-Slnečnica a je pýchou obce. Má takmer sto členov, od 5-ročného drobizgu po zrelých päťdesiatnikov. O ich vystúpenie mal záujem aj Slovenský rozhlas a pre študijné potreby Etnografického ústavu SAV predvádzali tradičné zvyky. Dnes už má súbor také renomé, že doň prichádzajú spievať a tancovať aj deti z Rohožníka, Kostolišťa, Malých aj Veľkých Levár, ba i z Malaciek. Záujem je taký veľký, že členom sa možno stať až po absolvovaní konkurzu. V máji alebo v júni dôjde na uvedenie prvého CD Slunečníka-Slnečnice do života a dá sa predpokladať, že tí, ktorým sa ich vystúpenie na premiére festivalu zapáči, si ho aj kúpia. Pravda, okrem folklórnych vystúpení dôjde počas troch festivalových dní rad aj na predstavovanie historických a umeleckých remesiel, gazdovia z rakúskeho i slovenského brehu budú súťažiť v tradičných gazdovských prácach - v mlátení slamy či vo viazaní snopov.

Nie je to len most cez Moravu a folklórny festival, čo zamestnáva starostu Gajár a miestne zastupiteľstvo. Bez dostatku kvalitnej pitnej vody sú akékoľvek plány rozvoja hospodárskeho života v obci, agroturistiky, cestovného ruchu, len čírou fatamorgánou. Obec Gajary s 2500 obyvateľmi nemá vodovod! Od roku 1984, keď tu došlo k havárii a voda v studniach obsahuje zvýšený podiel kovových prvkov, vozia do obce

pitnú vodu

v cisterne. Až v roku 1998 (po 14 rokoch) uvoľnil minister životného prostredia 7 mil. Sk z Fondu životného prostredia na vodovod, predstavuje to asi 3,5 km. Obec potrebuje asi 14 km. V katastri obce nie je kvalitný zdroj pitnej vody, preto spoločnosť, ktorá zdroj znehodnotila, bola súdnym rozhodnutím prinútená vybudovať 10 km prívodný rad od zdrojov pri Malackách. Táto časť sa bude teraz kolaudovať. Podobná je situácia s kanalizáciou. Obec má 650 metrov kanalizácie a v tomto roku chce vybudovať 2,5 km. Koľko je to percent z potrebných 21 km?! „Je to dedičstvo minulosti,“ hovorí starosta P. Tydlitát , „ale nie je predsa možné, aby to vyriešila samotná samospráva.“ Gajary sú zapojené vo dvoch vodohospodárskych projektoch. Dvadsaťdva obcí založilo Združenie výstavby kanalizácie v okrese Malacky – výstavby preto, lebo to je akútny problém nielen Gajár, ale aj ďalších obcí . V tomto okrese totiž slúži kanalizácia iba pre 27,3 % občanov. „Momentálne čakáme. Nič iné nám nezostáva,“ hovorí starosta. Tristotisíc korún ročne stojí obec dovážanie pitnej vody cisternou. Pritom si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť voziť ju denne, takže čerstvú vodu majú občania len každý druhý deň. Provizórium, k akému sa siaha v havarijných prípadoch (tie iste nemožno celkom vylúčiť), tu trvá už sedemnásty rok. Dokedy ešte? „Problémy obcí nie sú docenené, bagatelizujú sa,

štát sa zbavuje

zodpovednosti za dlhy minulosti,“ konštatuje P. Tydlitát, ktorý je na poste starostu od posledných volieb. Upozorňuje, že v rámci Bratislavského kraja sú štatistické údaje či už o nezamestnanosti alebo o odkanalizovaní a verejnej vodovodnej siete priaznivé. Lenže, na obce mimo hlavného mesta by sa predsa len bolo treba pozrieť osobitne. Iba vtedy totiž môžu byť pre Bratislavu prospešné - ako zóna oddychu i prípadný zdroj pracovných síl.

S kamiónmi cez stred mesta

V tesnej blízkosti a priamej nadväznosti na Bratislavu sa rozvíja Stupava. Neďaleké viedenské letisko, bratislavská kultúra, priemyselné parky na Záhorí - mestečko s asi ôsmimi tisíckami obyvateľov leží kdesi uprostred. „Bolo by hriechom nevyužiť túto výhodnú polohu,“ hovorí jej primátor Ing. Anton Daráš. Zastihla som ho v pondelkové ráno s dvoma spolupracovníkmi nad projektom diaľničnej križovatky, ktorú chcú vybudovať povyše mesta. Už dnes je centrum veľmi preťažené tranzitnou dopravou, a to aj kamiónovou. Cez Stupavu jazdia kamiónisti, ktorým sa nechce za krátky úsek od Bratislavy po Kúty platiť diaľničnú známku. Takže spôsobujú škody na miestnych komunikáciách, na životnom prostredí a na stavbách pri ceste. Ide o problém aj ostatných obcí popri

prázdnej diaľnici,

ktorý bude nevyhnutné riešiť systémovo. Veď zoberme si hoci len taký paradox, že kamióny, ktoré v nedeľu nesmú jazdiť po diaľnici, môžu spokojne jazdiť cez obce a mestá. No a v súvislosti s priemyselnými parkami, ktorých výstavba sa už rozbehla, sa ráta, že do montážneho závodu Volkswagenu z nich bude smerovať 780 kamiónov denne. Okrem toho sa zvýši frekvencia osobných automobilov a autobusov so zamestnancami. Na odbremenenie mesta od tranzitnej dopravy by teda mala poslúžiť diaľničná križovatka. Zo zdrojov PHARE sa im na ňu ušlo 0,5 mil. EUR, avšak náklady budú asi dvojnásobné. Zvyšné prostriedky potrebujú veľmi rýchlo získať, pretože finančné memorandum PHARE platí na rok 2001 a ak by stavbu nerealizovali do novembra, prišli by o grant. Čo si primátor A. Daráš vôbec nepripúšťa.

Na primátorskej stoličke sedí už desať rokov a za ten čas sa hodne naučil o umení získavania financií. Dbá, aby sa mesto nedostalo do veľkých dlhov a vie, že projekty, ktorými sa mesto uchádza o granty, musia byť dôkladne pripravené. „Treba zapojiť odborníkov, nebáť sa poradiť sa s nimi a keď treba, prijať na dohodu pracovníka, ktorý sa rozumie veci,“ hovorí. V minulosti takto napríklad získali 9 mil. Sk zo Štátneho fondu rozvoja bývania, vďaka čomu odovzdali vlani do užívania 60 bytov. Aj pre obyvateľov Bratislavy pripravuje Stupava možnosti využitia voľného času, ale v súvislosti s priemyselnými parkami ráta aj s tým, že vzniknú požiadavky na bývanie a služby. Sú tu možnosti individuálnej bytovej výstavby a hotelové ubytovacie kapacity. Pripravená je rekonštrukcia kúpaliska, primátor ako stavebný inžinier sám pripravil návrh pešej zóny. Je tu

historický park,

ktorý vybudovali v 19. storočí Károlyiovci, vtedajší majitelia tunajšieho kaštieľa (už desiatky rokov sa využíva ako domov dôchodcov, čo neprospieva ani dôchodcom, ani kaštieľu). Park sa od stredu mestečka ťahá smerom k Malým Karpatom, za ním pokračuje zóna oddychu kúpaliskom, tenisovými kurtmi a pod. Do parku investujú ročne asi 400-tisíc Sk. „Myslím si však, že v prvom rade treba ľuďom zabezpečiť vodu, kanalizáciu a ďalšie technické služby,“ hovorí primátor. „To sú základné podmienky, a preto sú pre nás podstatné.“ Keď sa ho pýtam, kde mesto najviac tlačí topánka, nezaváha ani na chvíľu: „Predovšetkým treba vyriešiť obecnú vodárenskú spoločnosť.“ Kanalizáciu totiž mesto spravuje samo, od roku 1992 tu fungujú Vodárne a kanalizácie ako príspevková organizácia dotovaná z rozpočtu Stupavy. Dnes vzhľadom na pripravované rozvojové programy je potrebné zvýšiť kapacitu úpravne pitnej vody. Avšak vzhľadom na pripravovanú transformáciu podnikov Vodární a kanalizácií, keď má z piatich štátnych podnikov vzniknúť 14 akciových spoločností, ktoré sa majú stať majetkom obcí, platí stavebná . „Nemôžeme investovať do cudzieho majetku, takže čakáme, ako to dopadne,“ hovorí primátor. Mesto podalo na ministerstvo pôdohospodárstva návrh na zriadenie mestskej vodárenskej spoločnosti. Predpokladajú, že by mohla fungovať autonómne v rámci akciovej spoločnosti, ktorá bude spravovať vodárne a kanalizácie na Záhorí. Kým sa nevyjasnia majetkové náležitosti okolo vodárenského podniku, obec nemôže pokračovať v niektorých naplánovaných aktivitách. V rámci územného plánu sa pripravujú miesta na individuálnu bytovú výstavbu, ale aj priestory na priemyselné využitie či športoviská.

Zuzana Krútka