Bratislava, to nie je magistrát, ale najmä občania

Starostovia mestských častí sa s primátorom nevedia dohodnúť na základnom

„Starostovia mestských častí svoj názor jednoznačne prezentovali tým, že považujeme za užitočné, aby Bratislava bola samostatným vyšším územným celkom ako tzv. veľká Bratislava, ktorá vznikla v 70. rokoch pričlenením 14 okolitých obcí. Tým vzniklo sídlo, ktoré má zázemie na rozvoj najmenej dvojmiliónového mesta. Tvrdenia tých, ktorí hovoria, že treba urobiť vyšší územný celok spolu s okresmi Pezinok, Senec, Malacky a Dunajská Streda, neobstoja. Lebo nikdy v histórii tieto okresy neboli súčasťou Bratislavy. Väčšina uvedených okresov bola dávnejšie súčasťou okresu Bratislava-vidiek, a ten zasa patril do Západoslovenského kraja. Spoločné s Bratislavou mali len to, že ich sídla boli v hlavnom meste SR. Ak by sa tieto okresy začlenili do Bratislavy, za krátky čas by v nich vznikol odpor k Bratislave,“ povedal pre náš denník starosta mestskej časti Bratislava–Nové Mesto Ing. Richard Frimmel.

Podľa neho mestské časti desať rokov vykonávajú v Bratislave takmer všetky prenesené kompetencie štátnej správy. „Keby neexistovali, neboli by ani voľby, a to ani parlamentné. Nebolo by sčítanie ľudu, nebolo by nič. Všetky tieto a ďalšie funkcie voči štátu zabezpečujú mestské časti.“ V okolitých štátoch, hovorí starosta, je zákon o hlavnom meste prijatý ako ústavný. Situácia je taká, že názor mestských častí a nie iba ich starostov, ale aj zastupiteľstiev, je iný ako názor primátora Bratislavy. „Musím povedať, že osobne primátora, lebo mestská rada neprijala jeho názor. Postoj primátora Jozefa Moravčíka je taký, že by samospráva mestských častí mala byť zrušená a nahradená jednou samosprávou, to znamená magistrátom, mestským zastupiteľstvom. Podľa môjho názoru to vôbec nie je možné, pretože neviem si predstaviť a je takmer nemysliteľné, aby sa rovnako rozvíjalo Čunovo, Záhorská Bystrica, Jarovce alebo Devínska Nová Ves v porovnaní so Starým a Novým Mestom. To sa však týka napríklad aj všeobecne záväzného nariadenia o čistote, poriadku atď. Tým chcem povedať, že existencia samospráv mestských častí má opodstatnenie a

má aj históriu.

Teraz nemôže niekto prísť a povedať - ja vám tam nadelegujem nejakého ťguvernéraŤ. Pokiaľ ide o vyššie územné celky, chcem zdôrazniť aj to, že v roku 1996 bolo mestským zastupiteľstvom právoplatne prijaté uznesenie, ktoré jednoznačne hovorí, že Bratislava by mala byť vyšším územným celkom v hraniciach mesta a terajších mestských častí. Treba sa teraz pozrieť na to, či primátor má právo ísť proti tomuto uzneseniu mestského zastupiteľstva.“

Ako ďalej hovorí starosta Nového Mesta, ľudia by mali vedieť, kto je ich poslanec a mali by mať na neho prepojenie. Hneď ako to bude inak, tak to už nebude samospráva. „Primátor stále v médiách hovorí, že mestské časti sú príčinou aj toho, že Bratislava je zadlžená a že rozdelenie mesta na sedemnásť mestských častí je nešťastné. Asi nepochopil, že Bratislavu nikto nerozdelil. Nikto nevzal nôž a nerozkrájal ju.

Naopak, vznikla tak, že sa združili okolité obce, a tie vytvorili Bratislavu. Musím sa tiež pousmiať nad tvrdením, že zadlženosť mesta spôsobili mestské časti. Skôr si myslím, že hospodárenie mesta v predchádzajúcich desiatich rokoch nebolo na takej úrovni, ako by malo byť a peniaze, ktoré malo, neboli vždy použité správne. Napríklad 500 miliónov korún stáli doteraz projekty na metro, pritom metro je v nedohľadne. Neviem si predstaviť že 370 miliónov korún, teda obecných peňazí, môže uviaznuť mestu v nejakej banke, ktorá sa položí. Také niečo sa nestalo ani jednej mestskej časti. Postavili dom na Benkovom námestí oproti Justičnému palácu za obecné peniaze. Stál skoro pol miliardy a dnes, po dvoch rokoch, nevedia predať garáže, ale ani byty. To znamená, že peniaze, ktoré do toho vložili, sa nevracajú. Ale je tu aj otázka financovania obnovy starej tržnice. To sú všetko veci, o ktorých si starostovia mestských častí myslia, že sa dali riešiť ináč, lebo sú v tom obecné peniaze. Je tu aj problematika daní z nehnuteľností. Sú príjmom mestských častí. Dnes to ročne predstavuje okolo 427 - 430 mil. korún. Myslím si, že to sú peniaze, ktoré sa transparentne a legitímne vrátia občanom cez mestské časti. Keby išli na magistrát, neviem

kde by skončili.

To sú jediné peniaze, ktoré sú naozaj použité v prospech obyvateľov Bratislavy.“

Podľa štatistík má Nové Mesto 40-tisíc obyvateľov a cez deň je ich tu do 180-tisíc. Je to časť Bratislavy, ktorá má vo vzťahu k ostatným mestským častiam isté špecifikum. Sú tam továrne, ľudia tam majú prácu. Sú tam športoviská, komplex zdravotníckych zariadení na Kramároch, kam chodia nielen Bratislavčania, ale takmer celé Slovensko. Nové Mesto má rekreačné zázemie - Kolibu, Kuchajdu, Malé Karpaty až po Kačín, teda celý Lesopark. Pribudol obchodno-spoločenský komplex Polus City Center, ktorý denne navštívi 30- až 40-tisíc ľudí. Preto je tu oveľa viac áut, ľudia viac znečisťujú. Preto treba na to aj viac financií. Okrem Polusu pribudli aj ďalšie významné objekty s obchodmi a službami. Ale postavený bol aj prvý kostol v Novom Meste na Teplickej ulici.

Na otázku o bytovej výstavbe starosta R. Frimmel hovorí, že postavených bolo dvesto bytov na Bojnickej ulici. Je to však riešenie provizórne, aby sa mladí ľudia mohli nejako pripraviť, aby získali následne definitívne bývanie. Ale na istý čas im poslúžia aj tieto malometrážne byty. Pripravuje sa však aj ďalšia výstavba. „Keď sme boli vo Viedni, mal som možnosť hovoriť s jej primátorom. Tam majú 98-tisíc obecných bytov a

tie sú tabu.

Každý rok sa tam prirodzeným spôsobom uvoľní 4- až 5-tisíc týchto bytov. Majú možnosť dať ich mladým rodinám alebo sociálnym prípadom. Tam by ich ani nenapadlo, že by obecné byty predávali. My sme ich všetky popredali a predstavte si, teraz kdekto prichádza s iniciatívou stavať nájomné byty. Ale veď obecné byty boli predsa tie nájomné. U nás sme išli na predaj obecných bytov a čo sa stalo? Realitné kancelárie a priekupníci si z toho urobili živnosť. Veď keď vaše deti či vnuci by potrebovali takýto byt, predsa ho nemusíte najprv vlastniť. Ale, stalo sa. Pre dôchodcov máme zariadenie na Kramároch. Je tam penzión. Niektorí nám vytýkali, že sa veľa staráme o starších ľudí a menej o mládež. Ale zrekonštruovali sme napríklad na Pionierskej ulici ihrisko, postavili sme dráhu pre kolieskové korčule. V programe na rok 2001 máme plošnú rekonštrukciu ihrísk, chceme obnoviť pieskoviská. Ale beriem to, že sme mali urobiť viac.“ Starostovi je ľúto, že Partizánska lúka, kam chodia Bratislavčania na prechádzky, chátra. „Nedali nám ju, hoci sme o to žiadali. Vlani som požiadal primátora, aby nám zveril aj sedačku a pozemky pod ňou na Kolibe a objekt Snežienky na Železnej studničke, čo boli vyhľadávané miesta na vychádzky.

Neúspešne.

Bol by som zohnal aj investora, ktorý by dal peniaze na rekonštrukciu lanovky. Primátor odpovedal, že by bolo dobré vytvoriť komisiu... (!?) Bola tu rýchla ponuka dať finančné prostriedky, dokonca z PHARE by sme zabezpečili niekoľko desiatok miliónov.“

Inžiniera Frimmela sme sa spýtali aj na perspektívu územia medzi Bratislavou, Viedňou a Budapešťou. Hovorí, že je určite dobrá, lebo blízkosť týchto veľkých miest je predpokladom na to, aby sa tu vytvoril európsky región, ktorý by bol prepojený aj ekonomicky, dopravne, kultúrne, športovo i sociálne. „Len v prvom rade musíme dostať naše mesto na určitú úroveň. Mohli by sme do toho ísť, keby Bratislava mala vybudované základné veci. Napríklad infraštruktúru, ako je doprava. Ale, možno ani neviete, že v Bratislave sú mestské časti, ktoré nemajú dodnes dokonca ani kanalizáciu. Napr. Koliba, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Karlova Ves. Neraz sa hovorí o Kolibe, ukazujú sa honosné vily, ale tam si musí skoro každý

vybudovať septik

a následne ho vyvážať. Kanalizáciu má iba pol Koliby. V prvom rade by bolo treba dokončiť diaľničný obchvat na Senec, ktorým sa obíde Bratislava, čo nadviaže aj na diaľnicu na Brno a Prahu. Ďalej je to obnova vozidlového parku dopravného podniku, teda autobusov, trolejbusov atď., lebo tie bude treba aj keď by bolo metro. Dôležitá je aj rekonštrukcia električkových tratí. Na zahodenie nie je však ani myšlienka vybudovať v Petržalke električkovú dopravu a prepojiť ňou Bratislavu. Dalo by sa to pekne vyriešiť.“

O bezpečnostnej problematike v mestskej časti sa jej starosta vyjadril ako o nie zlej, ale problémy sú v doprave. Pretože po uliciach, napríklad Račianskej a Vajnorskej jazdia autá a motorky enormnou rýchlosťou a spôsobujú problémy chodcom. „Obrátili sme sa aj na štátnu políciu, aby častejšie merala rýchlosť na týchto komunikáciách. Pokiaľ ide o našu mestskú políciu, tak máme s ňou problémy. Nerobí to, čo od nej chceme.

Želáme si,

aby v prvom rade sa dodržiavali všeobecne záväzné nariadenia, teda čistota, poriadok, aby mestská polícia bola ráno na nebezpečných križovatkách a pomáhala deťom a starším občanom prejsť cez cestu. Jej príslušníci však najradšej pokutujú za zle zaparkované autá... Aj systém hodnotenia tejto polície je zlý, lebo súvisí s výškou vybraných pokút. To ma dosť trápi. Myslím si, že táto polícia by mala fungovať ináč.“

Eleonóra Bujačková

Vladimír Turanský