Tulákov život

V knihe Knulp - Tri príbehy z Knulpovho života sa Hermann Hesse venuje svojim obľúbeným témam - zmyslu života a umenia, ale relativizuje aj základné hodnoty meštiackej spoločnosti. Podobne ako aj v ďalších autorových dielach (Demian, Siddhárta, Stepný vlk) sa hlavný hrdina vymyká z rámca priemernosti, vyberá sa vlastnou, netypickou životnou cestou. Dopláca na to osamelosťou, no na druhej strane získava hlbšie poznanie seba samého, ako aj vonkajšieho sveta.

Knulp je všestranne, najmä hudobne nadaný. Svoje talenty však nerozvije, nedostane sa mu spoločenského uznania, ani rodinného pokoja. Po skorom sklamaní v láske si zvolí dráhu potulného speváka, plnú dobrodružstiev a radostí. Tieto prežíva s početnými kamarátmi, ktorých na ustavičných potulkách získava. Hlbší priateľský, ani ľúbostný vzťah však nenadviaže a v hĺbke duše zostáva sám so svojimi pochybnosťami.

Hesse však tulákovmu životu dáva zmysel v záverečnom fiktívnom rozhovore s Bohom. Je ním radosť, ktorú na svojich putovaniach rozdával iným: „Či nevidíš, ty veľké decko, aký to všetko malo zmysel? Nevidíš, že si preto musel byť pobehajom a tulákom, aby si roznášal ľuďom kus detskej pochabosti a detského smiechu? Veď preto ťa ľudia všade mali byľku radi, aj sa ti vysmievali, aj ti byľku boli vďační...Nepotrebujem ťa inakšieho, len takého, aký si.“

Hoci Hesse Knulpa napísal ešte v roku 1915 a dej je umiestnený na prelom 19. a 20. storočia, otázky, na ktoré autor hľadá odpovede sú nadčasové, a určite zaujmú aj súčasného slovenského čitateľa.

Rastislav Boldocký