Nehnuteľnosť, teplo a nadstavba

Ako správca dane z nehnuteľností - mestská časť máme problémy pri vyrubovaní dane z nehnuteľností s daňovníkom - mestom. Mesto prostredníctvom svojej organizácie prevádzkuje na našom sídlisku kotolňu, v ktorej vyrába tepelnú energiu len pre toto sídlisko. Predmetnú kotolňu každoročne zdaňovali na základe daňového priznania daňou zo stavieb podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, a to na základe druhu produkcie zabezpečovanej v stavbe. V tomto zdaňovacom období nám daňovník oznámil, že podľa jeho názoru je kotolňa súčasťou verejných rozvodov tepla, ktoré na základe § 8 ods. 4 písm. a) cit. zákona nie sú predmetom dane zo stavieb a žiadajú vrátiť zaplatenú daň z nehnuteľností za spornú stavbu. Je stavba kotolne skutočne súčasťou verejných rozvodov tepla? A ako postupovať pri zdaňovaní stavby výmenníkovej stanice?

- Riešenie uvedeného daňového problému nie je možné bez toho, aby sme poznali z technického hľadiska postup výroby tepla. Najprv sa teplo musí vyrobiť u výrobcu tepla, odtiaľ sa musí dostať k spotrebiteľovi a až u neho sa teplo spotrebuje. Schematicky možno uvedené vyjadriť ako: „výroba - rozvod - spotreba“.

Stupeň „výroby“ predstavuje v našom prípade stavba kotolne, v ktorej sa vyrába tepelná energia (teplá úžitková voda). „Výroba“ však neznamená i rozvod tepelnej energie.

Stupeň „rozvod“ pozostáva z primárneho rozvodu (transfer tepla od výrobcu do výmenníkovej stanice, kde sa doplňujú tepelné straty z primárneho rozvodu, a ktorá odovzdáva ďalej tepelnú energiu k jednotlivým odberateľom tepla (spotrebiteľom) prostredníctvom sekundárnych rozvodov). Primárne a sekundárne rozvody tepelnej energie vytvárajú spolu tzv. verejné rozvody tepla, ktoré nie sú podľa § 8 ods. 4 zákona č. 317/1992 Zb. predmetom dane zo stavieb.

Posledným stupňom je „spotreba“ , t. j. spotreba jednotlivými odberateľmi tepelnej energie v bytových domoch na sídlisku.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že verejné rozvody tepla nezahŕňajú stavby stupňa „výroba“

a „spotreba“, ktoré sú na rozdiel od verejných rozvodov stavieb predmetom dane zo stavieb.

Stavba plynovej kotolne (výrobné zariadenie na výrobu tepelnej energie = „výroba“) je predmetom dane zo stavieb, pokiaľ sú splnené náležitosti podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 317/1992 Zb. Sadzba dane sa určí podľa druhu produkcie zabezpečovanej v tejto stavbe podľa klasifikácie produkcie (§11 ods. 1 písm. e) cit. zákona).

Výmenníková stanica je medzistupňom medzi primárnymi a sekundárnymi verejnými rozvodmi tepla, a preto sa táto stavba z hľadiska dane z nehnuteľností považuje za súčasť verejných rozvodov tepla. Z tohto dôvodu je iný aj daňový režim výmenníkovej stanice, ktorá nie je predmetom dane zo stavieb podľa § 8 ods. 4 cit. zákona a plynovej kotolne, ktorá je predmetom dane zo stavieb.

Vzniká pri prístavbe alebo nadstavbe rodinného domu z hľadiska dane z nehnuteľností stavebný pozemok?

- Na uvedený problém sa musíme najprv pozrieť z hľadiska stavebného a až potom z hľadiska daňového.

Podľa stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) sa prístavba a nadstavba považuje za zmeny dokončenej stavby, pričom:

pri prístavbe sa dokončená stavba pôdorysne rozširuje,

pri nadstavbe sa dokončená stavba zvyšuje.

Pri prístavbách zároveň musí byť splnená i podmienka vzájomného prevádzkového spojenia prístavby s doterajšou stavbou. Prevádzkovým spojením sa podľa stavebných predpisov rozumie súčasné spojenie

charakteru optického (napr. okno, vchod, spoločný múr) a charakteru technického (napr. spoločná kanalizácia, vzduchotechnika, kotolňa, spoločný vodomer alebo plynomer).

Dodávame, že zmenou dokončenej stavby sú i stavebné úpravy (vstavby, prestavby), pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

Podľa bodu 5 Metodického pokynu MF SR č. 7/62/1997 pri uplatňovaní ustanovení zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v nadväznosti na zdaňovanie stavebných pozemkov (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 2/1997) platí, ak sa vydá k 1. januáru zdaňovacieho obdobia samostatné právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo právoplatné stavebné povolenie v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na zmenu dokončenej stavby, ktorá je riadne evidovaná v katastri nehnuteľností k tomuto dátumu (napr. na nadstavbu, prístavbu), pozemok, ktorého parcelné číslo (čísla) je uvedené v týchto rozhodnutiach, sa na účely dane z nehnuteľností nepovažuje za stavebný pozemok.

Zákon o dani z nehnuteľností v § 3 ods. 2 definuje stavebné pozemky ako nezastavané pozemky určené na zastavanie rozhodnutím o umiestnení stavby alebo stavebným povolením vo výmere pozemku, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje, a to až do vydania kolaudačného rozhodnutia.

Zároveň v ods. 3 cit. ustanovenia sa nezastavaným pozemkom na účely dane z nehnuteľností rozumie pozemok, ktorý v katastri nehnuteľností nie je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie a na tomto pozemku nie je umiestnená iná, v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia evidovaná stavba.

Vo väzbe na uvedené účely dane z nehnuteľností teda platí, že celý pozemok, ktorého parcelné číslo (alebo parcelné čísla) je uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení v zlúčenom územnom a stavebnom konaní v prípade zmeny dokončenej stavby (prístavba, nadstavba, stavebné úpravy), sa nepovažuje za stavebný pozemok, pretože tento pozemok je už zastavaný dokončenou stavbou. Ak je táto stavba riadne evidovaná v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, je tento pozemok k tomuto dátumu zastavaný, čím nie je naplnená definícia stavebného pozemku (pozemok zastavaný dokončenou stavbou evidovanou v katastri nehnuteľností nemôže byť zároveň nezastavaným pozemkom).

Súčasne upozorňujeme našich čitateľov na neoprávnený postup správcov dane z nehnuteľností (obcí) a zdôrazňujeme, že za stavebný pozemok nie je možné v prípade prístavby a nadstavby dokončenej stavby považovať pozemok, ktorého parcelné číslo (čísla) je uvedené v cit. rozhodnutiach, z výmery ktorého sa vylúči časť pozemku zastavaná dokončenou stavbou evidovanou v katastri nehnuteľností.

Ing. Iveta Harušťáková