Atletická dráha z druhej strany oválu

Pohreb slovenskej atletiky sa začal skôr, než prišlo rozhodnutie z Interu

Rozhodnutie správnej rady AŠK Inter Slovnaft Bratislava o prestavbe futbalového štadióna bez atletickej dráhy zdvihlo hladinu adrenalínu u obyvateľov Bratislavy a možno i širokého okolia, ktorí čo len máličko privoňali k atletickým podujatiam na Interi. Míting Pravda - Televízia - Slovnaft či neskôr podujatie Grand Prix - hoci už nie takého lesku - mal svoju tradíciu a nepopierateľnú spoločensko-kultúrnu a, samozrejme, i športovú hodnotu. Žiaľ, bolo to ojedinelé podujatie na tartanovej dráhe okolo futbalového štadióna na Pasienkoch, celoročne teda vysoko finančne neefektívne. Búrka nad bratislavskými Pasienkami, ktorú sme mali možnosť sledovať počas minulého týždňa, sa zrodila z jednostranného posudzovania problematiky a, zdá sa, že aj preto pomerne rýchlo utíchla.

Normy v UEFA

Problém financovania údržby štadióna a dráhy totiž nebol ten pravý dôvod, prečo správna rada AŠK Inter Slovnaft prijala minulú stredu z piatich návrhov na prestavbu či výstavbu štadióna práve alternatívu číslo dva. Futbalový klub inicioval a správna rada pristúpila k riešeniu celej problematiky na základe podnetov z exekutívy najvyššieho orgánu futbalu v Európe. Dokumenty UEFA totiž stanovili základné parametre futbalových štadiónov a aj napriek nedávnej úprave (pri príležitosti finálového turnaja ME futbalistov do 21 rokov) sa až 37 bodov týka štadióna Interu. Ten až po ich splnení v základnej miere vyhovoval dokumentu - Zavedenie domácej licenčnej procedúry pre kluby, založenej na minimálnych kritériách stanovených exekutívou UEFA, ako podmienka na účasť v klubových súťažiach UEFA začínajúcich sa sezónou 2002/2003.

Ciele jednoznačné

Nie je žiadnym tajomstvom, že zo súčasných športov futbal prakticky ako jediný vie zarobiť veľké peniaze. Predajom hráčov, no najmä úspešným účinkovaním v európskych klubových súťažiach. Tam mieri aj Inter a ako úradujúci majster a momentálne líder najvyššej domácej ligovej súťaže má vysoké ambície aj v rokoch nasledujúcich. Preto berie vážne nariadenie UEFA, a preto chce prestavať štadión. Nemali by sme teda bagatelizovať snahu jedného klubu, ktorý má vysoké ciele a uvažuje v horizonte najbližších piatich rokov. Inter chce jednoducho do spoločnosti, ktorá mu otvára možnosti zisku finančných zdrojov. Vzorom pre žlto-čiernych sa stal Maribor NK, Šachťor Doneck, Helsinborg či napríklad Sparta Praha alebo rakúsky Sturm Graz. To všetko sú kluby, ktoré ešte nepatria medzi renomovaných a prominentných predstaviteľov futbalu na starom kontinente. Iba využili šancu, prenikli do elitnej spoločnosti a čo je najdôležitejšie, naplnili si pokladnicu na rozvoj klubu v ďalšom období. Aj tieto kluby potvrdili, že futbal je dnes popri vzrušujúcej hre tiež veľkým obchodom. Česi celú problematiku pochopili a riešili už skôr.

Českomoravský futbalový zväz v projekte Ligové štadióny do roku 2003 za kľúčový dátum rekonštrukcie všetkých štadiónov jednoznačne stanovil 30. júl 2003. Vo svojej direktíve pokročili v Česku až tak ďaleko, že realizáciu projektu považujú za záväznú s tým, že bezpečnosť a vybavenosť štadiónov na požadovanej úrovni bude podmienkou účasti v najvyššej súťaži, a to aj pre kluby postupujúce z druhej ligy. V slovenských podmienkach sa Slovan, Ružomberok, 1. FC Košice z hľadiska účasti v Pohári UEFA či Ligy majstrov cítia bezpečne?

Iná strana pravdy

Vráťme sa však na bratislavské Pasienky. Otázkou zostáva, čo s dráhou a čo s atlétmi? Titulky v rôznych denníkoch o tom, že zrušenie tartanovej dráhy na Pasienkoch je vlastne pohrebom slovenskej atletiky, sú nelichotivým svedectvom pre samotných atlétov. Mohli by sme sa totiž spýtať, čo sa pre atletiku na Slovensku za ostatných desať rokov (či tridsať?) urobilo? Veľa toho nie je. Paradoxne, práve zrušením dráhy na Pasienkoch, by mohli atléti získať. Ponúka sa tu totiž šanca vystavať novú atletickú dráhu najvyššej kvality, možno aj nový atletický štadión. Atletika by mala vlastný stánok, tak ako to významu tohto športového odvetvia prináleží. To by si však museli všetci, čo sa teraz bijú do pŕs, vysúkať rukávy a chytiť sa do práce. Nie iba pasívne využívať, hoci vystavané za spoločné peniaze, dnes už zariadenie majetku neštátnej  organizácie. A možno by sa mali atléti zamyslieť aj nad návrhom z Pasienkov - postaviť atletickú dráhu (štadión) napríklad v Bratislave na Mladej garde. V blízkosti vysokoškolských internátov by kráľovná športu mohla celkom dobre získať na kráse. Pritom Inter ponúka aj pomoc. Finančnú vo výške odhadnutej ceny tartanovej dráhy (pochopiteľne, rôznej od účtovnej, ktorá je vlastne už nulová) a aj pomoc materiálnu. Na Pasienkoch je dosť materiálu a pomôcok, ktoré by mohli byť v prvom štádiu výstavby ľahkoatletického štadióna užitočnou dotáciou.

Juraj Jursa