Stratili Paríž, získali krajinu

Do kariet ľavice zahral zložitý francúzsky volebný systém

Paríž bude mať po takmer 150 rokoch ľavicového starostu. Bude ním nenápadný päťdesiatročný senátor Betrand Delanoë, ktorého kandidátka získala podľa neoficiálnych výsledkov 89 miest v 163-člennom zastupiteľstve hlavného mesta druhej najvplyvnejšej krajiny EÚ. Ľavica v druhom kole komunálnych volieb uspela aj v ďalšej tradičnej ľavicovej bašte - Lyone.

Inak však ľavicový premiér Lionel Jospin nemá veľa dôvodov na oslavu. Rok pred prezidentskými a parlamentnými voľbami konkurenčný tábor získal v celoštátnom meradle prevahu. Dokonca aj v Paríži a Lyone bola pravica v absolútnych číslach úspešnejšia, avšak pre svoju roztrieštenosť a najmä zložitý a nie celkom spravodlivý volebný systém sa presúva do opozície. Starostovia sa totiž vo francúzskych komunálnych voľbách volia nepriamym väčšinovým systémom (podobne ako napríklad americký prezident), takže zvíťaziť môže aj kandidát, ktorý získa viac voličských hlasov. Inak francúzske volebné systémy sú vo všeobecnosti známe tým, že znevýhodňujú strany, ktoré sa nachádzajú mimo hlavného prúdu. Najlepším príkladom sú ultranacionalisti, ktorých voličská podpora sa v minulosti pohybovala okolo pozoruhodných 15 percent, no ich zastúpenie v orgánoch moci je zanedbateľné.

Ľavicu po druhom kole komunálnych volieb môžu znepokojovať aj ďalšie fakty. Medzi neúspešnými kandidátmi sa nachádzali aj mnohí súčasní ministri, čo nie je práve najlepšia vizitka pre Jospinovu vládu. Menším paradoxom pritom je, že ekonomika krajiny zaznamenáva pozoruhodné úspechy. HDP v roku 2000 rástol o 3,2 percenta, inflácia bola minimálnych 1,2 percenta, dokonca aj nezamestnanosť klesla pod priemer únie na 8,7 percenta. Napadá teda otázka, kedy bude Jospin bodovať, ak nie teraz? A to nehovoriac, že pravicu stále trápi nejednota.

Na druhej strane však treba povedať, že komunálne voľby v žiadnom prípade nie sú dostatočne spoľahlivým podkladom na prognózu výsledku parlamentných a prezidentských volieb. Okrem toho je pre pravicového prezidenta Chiraca, najpravdepodobnejšieho Jospinovho protikandidáta v prezidentských voľbách, tvrdým úderom, že neogaullisti prišli o miesto starostu hlavného mesta. Už aj preto, že túto funkciu zastával Chirac. Pritom Delanoë je pomerne neznáma tvár. Kuriozitou je, že sa ako jeden z mála francúzskych politikov verejne priznáva k homosexuálnej orientácii.

(by)