Chudobná peňaženka škôl

Komentuje Eleonóra Bujačková

Ostrý protest proti neriešeniu kritickej situácie v školstve vyjadril na akademickej pôde, na rôznych profesijných združeniach už takmer každý, kto situáciu v rezorte pozná. Všetci dôrazne žiadajú vládu, aby splnila záväzky svojho programového vyhlásenia, aby zo štátneho rozpočtu zabezpečili finančné prostriedky na rast reálnych platov a riadny chod škôl a školských zariadení. Slovenské školstvo pripomína síce nenahraditeľný, ale značne ošúchaný koráb kymácajúci sa od búrky k búrke. Po začatí jeho transformácie a diskusiách o financovaní štátnych aj súkromných škôl, po problémoch s udržaním potrebnej úrovne učňovského školstva a sporoch okolo vysokoškolského školného, prišli ďalšie upozornenia. Búria sa „internátisti“ proti zvyšovaniu poplatkov za ubytovanie, učitelia opätovne pripomínajú, že ich platové ohodnotenie je hlboko pod priemerom. V roku 1999 nedošlo v školstve k zvýšeniu tarifných platov. Naopak rozhodnutiam o viazaní výdavkov rozpočtu sa odčerpali prostriedky z miezd zamestnancov na úhradu nákladov za teplo, vodu a elektrinu, a to asi tritisíc korún na každého zamestnanca školstva. Aj v minulom roku po vykonaných úpravách rozpočtu sa nominálny rast miezd pohyboval medzi 3,5 až 5 percentami, čo pri raste spotrebiteľských cien spôsobilo ďalší prepad reálnych miezd asi o 7 %. Alarmujúce je, že v porovnaní s rokom 1989 je životná úroveň pracovníkov školstva nižšia až o 25 %.

Optimisticky sa, žiaľ, nevyvíja ani tento rok. Školám chýba už aj na zabezpečenie bežného chodu, o dajakých investíciách na dobudovanie odborných učební a laboratórií ani nechyrujú. Navýšiť štátny rozpočet pre oblasť školstva predstavujúci 32 mld. Sk o ďalších dovedna 560 mil. Sk je iba na zaplátanie najväčších dier. V budúcej Európe národov sa okrem spoločného trhu výrobkov vytvorí aj spoločný trh práce. Bolo by osudovou chybou myslieť si, že to pôjde bez problémov, bez presadzovania záujmov silnejších a pripravenejších. Krajina, ako je Slovensko sa môže v tvrdom konkurenčnom boji presadiť iba vysokou kvalitou a vzdelanosťou občanov. Bez zbytočných emócií treba rešpektovať základný fakt, že štát potrebuje osobnosti, ktoré vyrastú v školách. Záleží však našej spoločnosti na vzdelaní? Objektívne treba povedať, že také školstvo, ktoré by vláda dotovala dostatkom financií, vlastne nikde na svete nie je. Čím menej peňazí je v štátnej pokladnici, tým dôležitejšie je teda stanovenie základných priorít. Vzdelanie by malo byť jednou z nich.