Osivá bývajú aj „čierne“

Naturálne obchodovanie je len východiskom z núdze

Obchodovanie s komoditami, ako sú osivá a sadivá, dnes už nie je len vecou jednoduchej ponuky a dopytu. V Osive Zvolen už dávno prišli na to, že na získanie zákazníka je potrebné urobiť aj niečo navyše. Ten musí byť predovšetkým dobre informovaný o každom produkte, o jeho vlastnostiach a použití a ak nie je práve solventný, mal by dostať príležitosť aj v tomto smere. Poľnohospodárstvo nepatrí medzi bohatšie odvetvia s bezporuchovými finančnými tokmi, a preto platí takáto skúsenosť dvojnásobne.

Generálny riaditeľ Ing. Rudolf Zajac je toho názoru, že osivá môže predávať hocikto, ale nie každý ich ponúka aj so servisom. Na podnikovej internetovej stránke môžu záujemcovia komunikovať o odborných problémoch so šľachtiteľmi. Odborníkov firma zaškoľuje doma i v zahraničí. Podľa R. Zajaca je to dôležitý prvok, ktorého význam sa v praxi ukáže onedlho a pochvalne sa o ňom vyjadrili aj najznámejšie osivárske spoločnosti v zahraničí. Vzhľadom na zložitú situáciu v poľnohospodárstve, ktoré prechádza radom zmien, snažia sa v Osive Zvolen prichádzať s novými prvkami. Ide napríklad o spoločné projekty so spracovateľmi. Inými slovami, oslovujú poľnohospodársku

prax cez projekty,

z ktorých má úžitok tak pestovateľ, ako aj firma, ktorá jeho produkciu spracuje. Prvovýroba získa cez ne nevyhnutné zdroje na nákup osiva a má garantovaný odbyt. Z tohto hľadiska je známy projekt ľanu, slnečnice, repky, sladovníckeho jačmeňa a zemiakov. Ak chce subjekt získať v banke dlhodobejší úver alebo úver na projekt, musí spĺňať niekoľko nevyhnutných požiadaviek. V prvom rade je to pozitívna ekonomika predchádzajúcich rokov, ale ktorý poľnohospodársky podnik sa s ňou dnes môže pochváliť? Preto tam, kde momentálne nemajú prostriedky na prevádzku a nemajú možnosť získať úver, uplatňuje sa pri predaji osiva i chémie naturálna forma. Generálny riaditeľ o nej hovorí, že síce predstavuje obrazne

kožuch na sekeru,

ale schodnú cestu úhrady. V minulom roku takto zobchodovali najmenej 150 mil. Sk. Najznámejším projektom v spolupráci s prvovýrobou je produkcia sladovníckeho jačmeňa. V prevádzke je už niekoľko rokov. Finálnym výrobkom je slad, ktorý sa prostredníctvom sladovne v Leviciach dostáva aj do zahraničia. Vlaňajšia vývozná kvóta bola na dvetisíc ton. Osivárov v tejto súvislosti oslovili aj domáce pivovary, ktoré majú záujem o základnú surovinu. Sladovnícky jačmeň sa stáva úzkoprofilovým tovarom a hovorí sa aj o jeho dovoze, ale za podstatne vyššie ceny, ako sa nakupoval u nás. Zmluvu uzatvorili s pivovarom Steiger a v tomto roku sa dohodli, že preň spracujú 13-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa. Poľnohospodárom dodávajú osivo na rovnaké množstvo výroby, a tí po žatve zaplatia úrodou. Nie je však celkom seriózne, ak pestovateľ osiva podľahne vyššej ponuke niektorých pivovarov a sladovní, hoci predtým uzatvoril riadnu zmluvu s osivármi a ako zálohu dostal osivo a chémiu. Obchodník s osivami musí potom chýbajúce plochy nahradiť aj za cenu drahšieho dovozu osiva.

Slovensko v minulosti zaznamenalo značný výpadok strukovín ako dôležitého komponentu krmív. Ich jadrom je síce sója, tá sa však dováža, pritom slovenské poľnohospodárstvo je schopné dopestovať

dostatok strukovín,

ktorými by sa mohla zmierniť jeho odkázanosť na túto plodinu. Získať potenciálnych pestovateľov strukovín však nie je ľahké. Predovšetkým by si mali uvedomiť, že pri úrode na úrovni dvoch ton z hektára, či dokonca ešte nižšej, sa to ekonomicky nevyplatí. Kto však dorobí aspoň 3,5 tony z hektára, musí sa mu to rentovať. Zatiaľ však možno len konštatovať, že strukoviny od roku 1990 „klesli“ tak hlboko, že v súčasnosti sa robí len torzo strukovinového programu. Navyše, táto plodina by prospela aj úrodnosti pôd, pretože ich výdatne obohacuje o dusík. Z celkového objemu osív na domácom trhu tvorili vlani tzv. „čierne“, teda necertifikované osivá, asi 40 percent, hoci platí osivársky zákon a dodávateľom hrozí možnosť pokuty až 1 mil. Sk a opakovane až 2 mil. Sk. Podľa odborníkov v predchádzajúcich rokoch bola táto situácia ešte horšia. Vo vyspelých krajinách je tento problém len minimálny, pretože

platia pravidlá,

ktoré sa rešpektujú. A keďže to nie je len problém Slovenska, nie je vylúčené, že sa bude na túto tému hovoriť aj na najbližšom svetovom osivárskom kongrese. Možnosť takéhoto vystúpenia na ňom pripúšťa i generálny riaditeľ Osiva Zvolen. Podľa neho je záujem, aby sa na Slovensku podarilo dospieť do stavu, keď na domácom trhu bude aspoň 75 percent osív certifikovaných. V tomto smere vyvinie potrebné úsilie asociácia i firma. Už dnes možno očakávať, že vstupom zahraničných firiem, ktoré vyvíjajú a vlastnia odrody, sa v tomto smere bude na trhu len pritvrdzovať. Pritom jednoznačné stanovisko zaujíma aj rezortné ministerstvo, ktoré na necertifikované osivo neposkytuje žiadne dotácie.

Peter Farárik