V praxi pretrváva diskriminácia

Čísla a fakty o postavení žien a mužov na trhu práce (2)

Ako sme uviedli minulý týždeň, napriek pozitívnemu prístupu vlády SR, ktorá 7. marca tohto roka schválila Koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov, k eliminácii nerovnoprávneho postavenia žien na trhu práce, v praxi pretrváva diskriminácia žien najmä v zamestnaní, na čo poukazujú predovšetkým tieto faktory:

zakorenené predsudky o vhodnosti mužov vykonávať určité práce, resp. funkcie,

postup v zamestnaní a participácia vo vedúcich funkciách nie je adekvátna približne rovnakej úrovni vzdelania žien a mužov,

uprednostňovanie mužov pri obsadzovaní pracovných miest z obavy zamestnávateľa, že žena zostane na materskej dovolenke a bude zostávať doma z dôvodu starostlivosti o choré dieťa.

Nižšie zárobky žien

Následkom uvedených faktorov sú tieto skutočnosti:

- rozdiel medzi výškou priemerných miezd v tzv. typicky mužských a typicky ženských povolaniach,

- rozdiely v odmeňovaní – rodová diferenciácia priemerných miezd,

- diskriminácia v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

Najvypuklejšie sa rozdiely v odmeňovaní žien a mužov prejavujú pri porovnávaní ich priemerných zárobkov. Rozdiely v neprospech žien sa prejavujú vo všetkých porovnaniach, či už podľa veku, vzdelania alebo tarifnej triedy či odvetvia. Pri porovnávaní priemerných zárobkov mužov a žien podľa veku sa mzdy žien pohybujú spravidla od 68 do 86 percent zárobkov mužov.

Rozhodujúcou príčinou, že ženy v štatistickom priemere zarábajú menej ako muži, je rôzna štruktúra povolaní žien a mužov. Na najnižších funkčných štruktúrach je zamestnaných viac žien ako mužov. Komplikovanú situáciu majú predovšetkým staršie ženy, ktoré majú vo veku 50 až 60 rokov oveľa nižšie pozície ako muži, ktorí sú z rôznych dôvodov uprednostňovaní pri výbere do vedúcej funkcie spojenej s vyšším mzdovým ohodnotením. Na najvyšších pozíciách so zodpovedajúco vysokými platmi je výrazne menej žien ako mužov.

Zahraničné skúsenosti

Podobnú situáciu diskriminácie žien v zamestnaní riešili v Rakúsku prijatím zákona o rovnakom zaobchádzaní so ženami a s mužmi a o postupe žien v zamestnaní v roku 1993. Tento zákon ustanovuje garantovanie prednostného náboru kandidátok s rovnakou kvalifikáciou, kým sa dosiahne 40 percent v danej funkcii alebo na platovom stupni. Mzdová diferencia v odmeňovaní žien a mužov bola riešená samostatným zákonom. Aj napriek takejto legislatívnej podpore sú rozdiely v platoch aj naďalej akútnym problémom. Preto rakúska vláda ustanovila na vyriešenie tejto otázky príslušnú komisiu.

Univerzálne túto problematiku upravuje švédsky zákon o rovnakých možnostiach z roku 1992. Obsahuje pravidlá, ktoré vyžadujú od zamestnávateľov, aby aktívne podporovali zásady rovnosti na pracovisku a podporovali zladenie rodinného života a práce. Jeho najdôležitejším aspektom je podpora rovnakých možností pre ženy a mužov v profesionálnom živote. S cieľom zvýšiť šance dostať rovnaký plat za rovnakú prácu sú v zákone zakotvené sprísňujúce ustanovenia týkajúce sa výskytu mzdovej diskriminácie. Pokiaľ ide o kontrolný mechanizmus v tejto oblasti na Slovensku, zákonná úprava je len nepriama a čiastočná.

Slovenská rodina

Z väčšiny sociologických výskumov rodiny na Slovensku vyplýva konštatovanie rozpornosti ženského sociálneho statusu, resp. jednoznačného akceptovania alebo neakceptovania dvojitej úlohy žien - úlohy matky a úlohy pracovníčky. Podľa prieskumov vyše 80 percent slovenských žien kladie rodinu na najvyššiu priečku svojich preferencií, avšak to isté percento sa nechce venovať iba rodine, chce mať aj rodinu, aj pracovnú kariéru. Potvrdzuje sa tým problém zladenia sebarealizácie v práci a v rodine. Jeho špecifickosť sa prejavuje konštatovaním ťažkostí pri zladení úlohy zamestnanej ženy a matky, resp. manželky (tzv. dvojité zaťaženie).

Výsledky výskumov agentúry Focus z roku 1995 o spoločnej deľbe práce žien a mužov v rodine ukazujú, že ženy väčšmi uprednostňujú partnerské rozloženie povinností na oboch rodičov, mužom skôr vyhovuje, keď ťažisko zodpovednosti nesie žena. S tým sú spojené aj ťažkosti návratu do práce po materskej dovolenke, resp. ďalšej materskej dovolenke a adaptácia žien v profesii po dlhšej absencii venovanej starostlivosti o dieťa, prípadne o iného člena rodiny, čo často vedie k ich dvojitému pracovnému zaťaženiu.

Dôsledkom takéhoto prístupu je akútny pocit nedostatku času, osobnej vyčerpanosti, nespokojnosti z nedokončenej práce, nenaplnených túžob a ambícií. Iným nepriaznivým dôsledkom je absencia mužskej úlohy v rodine. Zladenie rodinných a pracovných povinností si vyžaduje zmenu pohľadu na tradičný model rodiny, v ktorom väčšina zodpovednosti a povinností v rodine je na pleciach ženy a úlohou muža je jej finančné zabezpečenie. Participácia muža na rodinných povinnostiach a najmä starostlivosť o deti a partnerský prístup k zabezpečeniu chodu domácnosti je jedna z možností väčšej profesionálnej sebarealizácie žien.

Spracovala (ach)