Tovar z dovozu, práca v nedeľu

Pri dovoze tovaru z Česka nebola uhradená faktúra do konca roka. Zásoby k 31. decembru ocenil podnikateľ kurzom Národnej banky Slovenska v deň účtovnej závierky. Keď potom neskoršie bude faktúra uhradená, bude kurz Národnej banky Slovenska iný. Musí upraviť cenu tovaru na sklade, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva?

- Spôsoby oceňovania upravuje zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v ustanoveniach svojej štvrtej časti. Pre oceňovanie zásob stanovuje, že nakupované zásoby sa oceňujú obstarávacími cenami (§ 24 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve). Zásoby, ako aj ostatný majetok a záväzky sa neoceňujú len v účtovnej závierke, ale aj pri bežnom účtovaní. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Keď sa zásoby nakúpia, účtuje sa ihneď po ich prevzatí prírastok zásob (v jednoduchom účtovníctve v knihe zásob alebo na skladových kartách), kde sa uvádza množstvo, jednotková obstarávacia cena a cena spolu. Táto cena sa v priebehu účtovania nemení a použije sa v knihe zásob aj pri ocenení úbytku zásob. Pri prevzatí dodávky vzniká záväzok voči dodávateľovi, ktorý sa súčasne (v deň prevzatia tovaru, materiálu alebo služby) účtuje ako prírastok záväzku v knihe pohľadávok a záväzkov. Ide o skutočnosť, ktorá sa realizovala v deň prevzatia zásoby, táto skutočnosť je predmetom účtovníctva (§ 3 ods. 1 zákona o účtovníctve), ide o účtovný prípad (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve) a deň prevzatia zásoby je dňom uskutočnenia účtovného prípadu.

V konkrétnom prípade sa tovar nakúpil za cudziu menu. Zákon o účtovníctve v § 24 ods. 2 stanoví, že majetok a záväzky (myslí tým ich stavy i pohyby) vyjadrené v cudzej mene sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Prírastok zásob je potrebné oceniť obstarávacou cenou. To je cena v cudzej mene prepočítaná kurzom Národnej banky Slovenska v deň prevzatia a zvýšená o náklady obstarania (napr. clo, prepravné, poistné, provízia a podobne). Cena obstarania je už cena v domácej mene a nemá na ňu vplyv neskoršie kolísanie kurzu. Kurzom Národnej banky Slovenska vyhláseným v deň prevzatia dodávky sa prepočíta aj záväzok voči dodávateľovi. V knihe zásob sa účtuje len v domácej mene, v knihe pohľadávok a záväzkov sa uvedie záväzok v cudzej mene i domácej mene. Pri účtovnej závierke sa zásoby uvedú v obstarávacích cenách, teda aj zásoba z dovozu sa ocení tak, ako bola ocenená v deň prevzatia. Záväzok sa prepočíta pri inventarizácii a na účely zahrnutia do výkazu o majetku a záväzkov kurzom ku dňu závierky. Keď sa záväzok uhradí, bude zrejme kurz zasa iný. Záväzok uhradený z devízového účtu sa prepočíta kurzom, vyhláseným v deň úhrady, tak sa zaúčtuje aj v peňažnom denníku a v knihe pohľadávok a záväzkov sa zapíše vyrovnanie záväzku v cudzej mene. Prípadný rozdiel v prepočítanej sume sa v knihe pohľadávok a záväzkov len poznamená, v jednoduchom účtovníctve má informatívny význam, pretože v tejto sústave hospodársky výsledok je ovplyvnený len finančnými operáciami, v konkrétnom prípade teda hospodársky výsledok ovplyvňuje až úhrada za dodávku.

Ing. Tatjana Pecháčová

Podľa akého predpisu sa majú poskytovať príplatky za prácu v sobotu alebo v nedeľu a aká je ich nároková výška?

- Pokiaľ vylúčime právne predpisy upravujúce odmeňovanie zamestnancov v tzv. nepodnikateľskej sfére (rozpočtová a príspevková sféra), pre podnikateľskú sféru žiadny predpis poskytovanie príplatkov za prácu v sobotu alebo nedeľu nestanovuje. To však neznamená, že zamestnávateľ nemôže tieto príplatky poskytovať.

Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov neupravuje nároky zamestnancov pri práci v sobotu alebo v nedeľu, takže zamestnávateľovi ani neukladá povinnosť tieto príplatky alebo mzdové zvýhodnenia poskytovať. V súlade s ustanovením § 4 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov sa však mzda môže dohodnúť a v nadväznosti na znenie ustanovenia § 18 tohto zákona možno výšku a podmienky poskytovania mzdy upraviť aj jednostranným aktom zo strany zamestnávateľa, ktorým môže byť napríklad vnútorný mzdový predpis.

Mzda je zákonom definovaná nasledujúco: „Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažujú plnenia poskytované podľa osobitných predpisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované organizáciou zamestnancovi zo zisku po zdanení.“

Všeobecná definícia mzdy umožňuje zmluvným partnerom dohodnúť alebo zamestnávateľovi stanoviť vlastný mzdový systém a v rámci neho vybrať najvhodnejší tarifný systém a zložky mzdy, ktoré bude zamestnancom poskytovať. Nie je pritom viazaný len na tie zložky mzdy, ktoré ako nárokové ustanovuje zákon o mzde, ale môže ako dobrovoľné plnenie dohodnúť alebo upraviť podmienky a výšku mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu alebo nedeľu prípadne aj iné mzdové zvýhodnenia.

Ing. Miroslav Mačuha