Nový protiinflačný nástroj

V najnovšom bulletine Európskej centrálnej banky (ECB) sa spomína, že sa v nej pracuje na novom indikátore včasného varovania nebezpečenstva inflácie na území spoločnej meny. Indikátor sa nazýva „money gap“, teda „peňažná medzera“. Nový indikátor robí potenciálnu infláciu plastickejšou ako hlavný indikátor ECB pre monetárny vývoj, ktorým je miera rastu množstva peňazí M3.

Každoročne stanovuje ECB referenčnú hodnotu rastu obeživa, ktorý by bol podľa nej optimálny. Od začiatku menovej únie je táto hodnota 4,5 %. Ak sa však skutočný rast peňazí v obehu dlhodobo pohybuje nad týmto údajom, vtedy jestvuje nebezpečenstvo inflácie.

ECB chce teraz vedieť nielen to, o koľko je z mesiaca na mesiac rast peňazí v obehu vyšší. Pokúša sa tiež vypátrať, koľko likvidity v hospodárstve sa tým vytvorilo, aký presne veľký je potenciál nebezpečenstva inflácie. Na báze stavov M3 vo štvrtom štvrťroku 1998 kumuluje na tento účel na jednej strane mesiac za mesiacom skutočné zmeny množstva obeživa, na druhej strane zbiera údaje, ktoré by sa dosiahli, keby množstvo obeživa bolo v súlade s referenčnou hodnotou.

Rozdiel medzi oboma údajmi M3 je „peňažná medzera“. Podľa údajov ECB tá teraz predstavuje približne 2 %. Teoreticky údaj hovorí: V hospodárstve jestvuje nadbytok likvidity, ktorý sa môže v raste cien prejaviť pomerom 1:1. Spúšťačom tohto procesu sa môžu stať prehnané mzdové dohody alebo cenový ropný šok.

Údaj o medzere v absolútnom stave však nemusí byť presný. Za aký čas sa nadbytočná likvidita môže prejaviť v raste cien? Aj výpočet peňažnej medzery môže mať svoje úskalia. Dôležitejšie ako jej absolútna úroveň by preto malo byť, ako sa vyvíja v čase.

(TASR)