Hospodársky denník
USD48,314 Sk
EUR43,673 Sk
CHF28,492 Sk
CZK1,264 Sk
  Streda  21.Marca 2001

Vysoké dane a sivá ekonomika na jednom lane

Presné čísla nikde nemajú, ale vždy sa tvrdí, že sú to odhady

Slovenská republika sa radí odhadovanou veľkosťou sivej ekonomiky mierne pod priemer jedenástich kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Podľa posledných údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že v týchto krajinách tvorila v roku 1997 tieňová ekonomika v priemere 11,2 % HDP, v SR išlo približne o 15 %. Dramaticky nevyzerá situácia SR ani v porovnaní s vyspelými krajinami. Napríklad v USA je odhadovaný rozsah sivej ekonomiky na 16 až 22 %, v Kanade na 5 až 20 %, v Taliansku 10 až 20 %.

Na raste podielu sivej ekonomiky sa podľa odborníkov najviac podieľajú vysoké dane, ktorými štát financuje svoje výdavky. Ekonómi preto okrem iného odporúčajú ako jedno z najúčinnejších opatrení na boj s tieňovou ekonomikou zníženie daňovej záťaže. Do tieňovej ekonomiky patria všetky aktivity, pri ktorých vzniká pridaná hodnota, ktorá nie je oficiálne registrovaná. Ide o širokú škálu činností od nezdanených zárobkov nezamestnaných až po distribúciu drog. Nelegálna práca je fenomén, s ktorým bojujú aj vyspelé ekonomiky, pričom na Slovensku sa ním odborníci zaoberajú iba posledné dva roky. NÚP odhaduje, že máme asi 80-tisíc nelegálne zamestnaných vrátane načierno podnikajúcich, čo sa približne zhoduje s odhadmi rezortu práce. Ten hovorí maximálne o 25-tisíc nelegálne pracujúcich, ráta však len tých, ktorí sú zároveň evidovaní na okresných úradoch práce. Sociálny systém tak stráca na týchto ľuďoch ročne asi 5,9 mld. Sk vrátane odvodov a daní.

Odhady počtu ľudí, ktorí si zarábajú nelegálne, sa veľmi rôznia. Niektorí tvrdia, že ide až o štvrtinu všetkých nezamestnaných, teda okolo 150-tisíc. Niektorí analytici považujú tento odhad za prehnaný. Podľa ekonomického poradcu SAV Pavla Kárásza počet nelegálne zamestnaných neprekračuje 100-tisíc, pričom za existenciou sivej ekonomiky vidí najmä nízku dynamiku hospodárskeho rastu, ktorá nedokáže vytvoriť dostatok efektívnych pracovných miest. Príčinou je tiež vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré predražuje pracovnú silu napriek tomu, že úroveň miezd je nízka. Najviac sa sivá ekonomika prejavuje v maloobchode, či už ako predaj nezdaneného či nelegálne dovezeného tovaru. Spoločnou črtou všetkých týchto činností sú daňové úniky. Navyše k nim prispieva samotný štát svojou príliš vysokou angažovanosťou v ekonomike. Podľa výskumu Medzinárodného menového fondu je rozsah sivej ekonomiky priamo úmerný podielu verejných výdavkov na HDP. Vyššie verejné výdavky si totiž žiadajú vyššie zdanenie. Pokiaľ sú dane príliš vysoké, ochota platiť ich je minimálna. Znížením sadzieb dane z príjmu by podľa analytikov objem vybraných daní vzrástol. Už iba samotná byrokracia spojená s daňovou administratívou vedie k tomu, že mnohí ľudia zarábajú peniaze „načierno“.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.