Začal sa rozhodujúci útok?

Skopje zrejme nedostane zahraničnú vojenskú pomoc

Macedónska armáda včera prvýkrát začala ostreľovať z tankov pozície albánskych teroristov v oblasti severozápadne od Tetova. Podľa informácií redaktorov agentúry Reuters bolo stále počuť hrmenie tankových diel a zo zalesneného územia i z roztrúsených domov stúpal hustý dym. Územie, ktoré ostreľujú macedónske tanky, je väčšie než oblasť, na ktorú sa zamerali oddiely špeciálnych policajných síl od vypuknutia bojov minulú stredu. Môže to byť signálom, že macedónske jednotky odštartovali dlhšie avizovanú „poslednú operáciu zničenia teroristov“. V priebehu dňa prichádzali správy o zníženej intenzite bojov, čo obe strany prezentovali ako vlastný úspech. Albánci žijúci v Tetove informovali, že povstalci začali robiť nábor mužov spomedzi miestnych obyvateľov a vyvíjali na nich nátlak.

Zdanlivá podpora

Skopje aj včera dostalo medzinárodnú slovnú podporu zahraničia, no konkrétne prejavy pomoci zatiaľ chýbajú. USA tak odsúdili násilie albánskych separatistov, hľadajú však „nevojenské spôsoby pomoci“. Koordinátor spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana, ktorý je na návšteve Skopje, včera vyhlásil, že by macedónska vláda nemala vyjednávať s albánskymi teroristami, bojujúcimi proti vládnym jednotkám v okolí mesta Tetovo na severozápade bývalej juhoslovanskej republiky. „Rokovať s teroristami by za daných okolností bolo veľkou chybou, a preto medzinárodné spoločenstvo takýto postup macedónskym úradom neodporúča,“ zdôraznil bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie pred novinármi po stretnutí s prezidentom Macedónska Borisom Trajkovským. EÚ však reagovala chladne na myšlienku vyslania vojenských posíl západných krajín do Macedónska. Podobne sa k tomu stavajú aj jednotlivé európske krajiny. Ministri zahraničných vecí Nórska a Dánska včera vyhlásili, že už do balkánskeho regiónu nevyšlú dodatočné vojenské posily. Na telefonát generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona odpovedali, že Nórsko i Dánsko už urobili viac než ostatné krajiny. Grécko vyhlásilo, že aj napriek existencii dohody o bezpečnosti medzi Aténami Skopje nevyšle do Macedónska svojich vojakov. Ak tak urobí, tak len pod záštitou OSN. Na základe dohody o bezpečnosti Grécko už vyslalo na pomoc do Macedónska nákladné autá, sanitky a nepriestrelné vesty. Minulý rok poslalo macedónskej armáde obrnené vozidlá.

Požiadavky UCK

Albánska separatistická skupina Národná oslobodzovacia armáda (UCK) bojujúca za rozšírenie práv etnických Albáncov v Macedónsku vydala včera oficiálne vyhlásenie. Žiada od macedónskych úradov, aby Albáncom v krajine poskytli väčšie práva, od macedónskych Albáncov, aby podporili ich boj a od medzinárodného spoločenstva, aby uznalo legitimitu tohto boja. „Sme rozhodnutí realizovať svoje požiadavky a vyzývame macedónske úrady i mimovládnych predstaviteľov, aby čo najskôr zverejnili či chcú, aby sa toto vyriešilo pokojne alebo nie. Potom už nenesieme žiadnu zodpovednosť za budúci vývoj udalostí,“ uvádza sa v závere komuniké.

Exodus utečencov

V Macedónsku sa začína exodus utečencov - za posledné dni konfliktu s albánskymi separatistami je na úteku zo svojich domovov niekoľko tisíc osôb. Za posledných šesť dní opustilo svoje domovy približne 2300 macedónskych Albáncov a utieklo do Albánska v snahe vyhnúť sa oblastiam konfliktu macedónskych bezpečnostných síl a albánskych ozbrojencov. Informoval o tom včera hovorca Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) vo švajčiarskej Ženeve Kris Janowski. Ďalších približne 1400 Albáncov, ale aj Macedóncov je na úteku do južného Srbska, odkiaľ chcú údajne pokračovať do Bosny a Chorvátska. Červený kríž dovedna registruje 3700 utečencov, z ktorých sa väčšina uchýlila do macedónskej metropoly Skopje.

(TASR/by)