Reforma všetku pôdu investorom neobnaží

Ruskí farmári žijú len z toho, čo si dorobia, nie z toho, čo zarobia, tvrdí podpredseda ruskej Agrárnej strany N. Karitonov, ktorého strana spolu s komunistami azda najostrejšie vystupuje proti komplexnej reforme agrárno-priemyselného komplexu v Ruskej federácii. Väčšina poľnohospodárskej pôdy v Rusku síce nie je od privatizácie v polovici 90. rokov štátnym majetkom, keďže vtedy vlastníctvo získali členovia privatizovaných družstiev, ktorí mali kupóny na určitý podiel. Avšak predaj tejto pôdy sa stal veľmi komplikovaný. Ľudia totiž majú kupóny na časť majetku družstva, presné rozmery ich pozemkov však neboli definované. Prezident Putin pred svojím zvolením uviedol, že uváži vyhlásenie referenda o tejto otázke. Novú koncepciu reformy preto Putinova vláda odštartovala začiatkom tohto roka. Ak má agrárny sektor nakŕmiť krajinu, treba vypracovať ekonomický model výroby a formy štátnej podpory.

Nový kódex by mal uzrieť svetlo sveta už v máji. Azda najnedočkavejší sú zahraniční investori, pretože nový kódex by mal po niekoľkých desiatkach rokoch (od roku 1917) umožniť vlastniť, registrovať, predávať, ako aj založiť pôdu tak tuzemcom, ako aj zahraničným investorom. „Je to pozitívny signál pre investície a pre právne garancie zahraničného majetku,“ zhodnotil tento krok napríklad F. Renard, šéf moskovskej pobočky francúzskeho koncernu Rhodia, ktorý neďaleko Moskvy investoval vyše 25 mil. USD. Nuž pravdou je, že investíciami prídu do agrárneho sektora aj financie na technológiu a zariadenie. Síce už v pondelok ruská vláda potvrdila, že bude úverovať agropriemyselný komplex, resp. preplatí úroky poľnohospodárov za úvery v bankách, a to až do výšky dvoch tretín. V tejto súvislosti vicepremiér A. Gordejev dokonca zdôraznil, že by tento rok vláda chcela nasmerovať do agropriemyselného komplexu 9 mld. rubľov, pričom vo federálnom rozpočte je na účel subvencií pripravených 1,4 mld. rubľov. A to je málo. Len mimochodom, pokiaľ ide o zariadenia, tento rok sa vyrobí napríklad len 6-tisíc kombajnov, hoci potreba je 20-tisíc.

Pozemková reforma zaiste vytvorí v Rusku aj strednú triedu vlastníkov. Lenže úvodné rozhorčenie podpredsedu agrárnej strany je zároveň obranou pred hlbšou reformou v poľnohospodárstve. Ak máme byť presnejší, reforma o transakciách s pozemkami sa nedotkne poľnohospodárskej pôdy, ktorá naďalej zostane v rukách štátu a bude podriadená špeciálnemu zákonu. O jeho podobe sa rozhodne pravdepodobne až v júni. Predpokladá sa, že zákon rozhodovanie o poľnohospodárskej pôde a jej trhovom využití presunie na regionálne orgány. Je zrejmé, že farmárska loby zosilní hlas po zachovaní súčasného stavu, pretože je známe, že s platmi, ktoré sa až nápadne podobajú existenčnému minimu, nemajú ruskí farmári ani najmenšiu šancu uspieť pred dravou a hladnou zahraničnou konkurenciou tešiacou sa na ruský poľnohospodársky trh.

Slávka Blazseková