Odklon vedenia od priorít?

Demokratom hrozí reálne riziko rozdvojenosti

Situácia v Demokratickej strane nie je najprehľadnejšia. Začalo sa to, aspoň pred zrakom verejnosti, na jej februárovom kongrese, ktorý napokon skončil úspešne pre tábor bývalého šéfa prezídia Fondu národného majetku SR Ľudovíta Kaníka. Ten sa stal predsedom DS až po opakovaných voľbách, ktorým predchádzal demonštratívny odchod Františka Šebeja a jeho tímu z rokovacej miestnosti. Ten predtým odmietal Ľ. Kaníka za prvého podpredsedu strany. Poslanec NR SR F. Šebej neskôr verejne pripustil, že zo strany môže aj odísť. Ako vidia situáciu zákonodarcovia za tento politický subjekt teraz, keď sa situácia, ako sa zdá, ďalej komplikuje, spýtali sme sa Petra Zajaca.

Na našu otázku, či nemá dnes DS už dve vedenia, jedno na úrovni skupiny nezávislých poslancov v NR SR a druhé v rámci svojich oficiálnych straníckych štruktúr, zdôraznil, že podstatné je to, aby DS ako celok plnila svoj program a jeho priority. „To, čo pokladáme za zlé je, že nové vedenie sa fakticky v priebehu mesiaca v mnohých kľúčových oblastiach odklonilo od priorít, ktoré prijala strana a ktorými je zaviazaná.“ Verejne o tom takto hovoria preto, lebo „ak by to išlo ďalej, tak potom sa naozaj môže stať, že nožnice medzi programom a prioritami na jednej strane a správaním sa vedenia DS na strane druhej, sa budú otvárať. Toto vidíme ako problém. A to preto, lebo vedenie sa veľmi razantne začína odkláňať od vlastných programových zásad, princípov a priorít. Za tým sa skrýva odpoveď aj na prípadnú otázku týkajúcu sa členstva v DS. V tejto chvíli nehovoríme o tom, že niekto zo strany vystúpi, ale na tento problém upozorňujeme. A upozorňujeme preto, lebo ak to takto bude pokračovať, tak naozaj

hrozí riziko

vnútrostraníckej rozdvojenosti“.

P. Zajac pripomenul, že ako poslanci za DS sa zúčastňujú na všetkých straníckych podujatiach, ktoré vyplývajú z ich úlohy, teda napríklad aj na práci konzultačného zboru, chodia na riadne schôdze a pod. „Nepokladáme za dobré také nesystémové riešenia, ktoré by spočívali v nejakých extra špeciálnych stretnutiach. Bolo by to trochu zvláštne. Komunikácia s vedením DS by mala prebiehať štandardným spôsobom, ktorý nevyžaduje osobitné formy.“

Ako informoval P. Zajac, poslanci v parlamente chcú navrhnúť, aby zákonodarcovia prijali 17. november - deň, keď sa v roku 1989 začali v bývalom Česko-Slovensku politicko-spoločenské zmeny, za štátny sviatok. Poznamenal, že im ide o to, aby tento dátum, „ktorý symbolizuje veľký historický zlom, mal patričné miesto v systéme štátnych sviatkov, lebo sa ukazuje, že čím sme ďalej od tohto dátumu, tým viac sú idey, ktoré sa spájajú s novembrom,

menej živé.

Návrh zákona je aj naším pokusom znova dostať ideu novembra do hry“. Ohlas na tento ich návrh bol podľa neho vlani v novembri v parlamente „veľmi dobrý a dokonca pozitívny aj u niektorých opozičných poslancov. Menovite si spomínam na poslankyňu za HZDS Oľgu Keltošovú“.

Poslanca P. Zajaca sme sa spýtali, či si myslí, že takýto štátny sviatok by bol, ak ho aj poslanci schvália, akceptovaný i celospoločensky, lebo mnohí ľudia sú zo súčasnej reality veľmi sklamaní. Podľa neho ľudia na Slovensku si dobre uvedomujú význam tohto dátumu. „My sme naozaj presvedčení, že to treba zakotviť aj do symbolov štátu. Možno, že ide práve aj o to, aby hodnoty a idey, ktoré november 1989 priniesol, v oveľa väčšej miere existovali aj v našom reálnom živote.“ V tejto súvislosti vyjadril veľkú nespokojnosť s tempom plnenia vládneho programu. „Hovorili sme to už v prvom, ale aj druhom roku jeho plnenia. Hovorili sme to aj pri novele Ústavy SR, ale aj v rámci reformy verejnej správy. Náš kritický postoj k pomalosti, liknavosti, k tomu, že sa nerobí nič čo sa týka plnenia vládneho programu, je zreteľný. To je pre nás ten november v dnešnej praxi,“ hovorí.

Od poslancov Petra Zajaca a Petra Tatára sme dostali aj písomnú informáciu, v ktorej nehovoria len o „odklone od programových zásad a priorít DS“, ale aj o tom, čo skupina poslancov (okrem nich aj Ján Langoš, František Šebej a Peter Osuský), pokladá za najväčší problém súčasnej vládnej koalície. Táto pätica poslancov tvrdí, že „predkladané a pripravované návrhy zákonov

často posilňujú

centralistickú funkciu štátu tam, kde sa vládna koalícia zaviazala vo svojom programe uplatňovať samosprávny princíp. Ide o reformu verejnej správy, zákony - vysokoškolský, mediálny, archívny, daňový, o štátnom rozpočte, zdravotnom poistení, verejnoprospešných zdravotníckych zariadeniach, sociálnej poisťovni a energetickej efektívnosti. Návrhy zákonov, ktoré reetatizujú späť do rúk

štátu akékoľvek vlastníctvo alebo kompetencie, ktoré môžu byť súkromné alebo samosprávne, poslanecká skupina DS podporovať nebude“.

Andrej Pokojný