Naše daňové zaťaženie patrí medzi najvyššie

Takáto reforma neprináša systémovú zmenu pravidiel

Albert Einstein, muž, ktorý sa nikdy nenechal tak ľahko vyviesť z miery, poznamenal: „Najzložitejšou vecou na pochopenie na svete sú dane.“ A tak to zostalo dodnes. Dokonca ani po desaťročí, v ktorom hýrili programy politikov najväčších svetových ekonomík myšlienkami o znižovaní daní, nedostanete jednoznačnú odpoveď na otázku: ktorá krajina si v daňovej politike počína najlepšie. Vo väčšine krajín je zníženie daní bežne používaným ekvivalentom na zníženie daní z príjmov. Toto zníženie však nemusí v skutočnosti znížiť objem peňazí vybratých daňovými úradmi, a preto je u politikov v takej obľube. Daňové zaťaženie na Slovensku patrí medzi najvyššie. Aj preto sa tak nástojčivo predkladajú argumenty proti ďalšiemu zvyšovaniu či zavádzaniu nových daní. Nedávno ohlásila snahy o zníženie daňového zaťaženia, stabilné a predvídateľné daňové prostredie, posilnenie fiskálnej funkcie daní, ako aj harmonizáciu s legislatívou Európskej únie SDĽ. Daňová reforma bude časovo odstupňovaná. SDĽ by chcela v prvej etape zmeny daňového systému navrhnúť novelu časti zákona o dani z príjmu, týkajúcej sa fyzických osôb. Tá by mala priniesť zvýšenie alebo valorizačný mechanizmus jednej, maximálne dvoch odpočítateľných položiek s platnosťou od 1. januára 2002. Táto koncepcia daňovej reformy v SR však prichádza podľa Združenia daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS) neskoro. Reforma je podľa združenia odzrkadlením vývoja politického cyklu tak, aby bola populisticky prezentovaná v predvolebnom období.

Analytici dokumentujú, že doterajšie obdobia pôsobenia tejto i predchádzajúcich vlád boli len obdobiami nekonečného látania dier v štátnom rozpočte a je malý predpoklad, že reforma, naplánovaná na dlhodobý časový horizont do roku 2004, avšak predložená krátko pred voľbami, sa vôbec uskutoční.

Reforma, podľa názoru viacerých expertov, neprináša systémovú zmenu pravidiel. Vzniká preto riziko ustavičných úprav v daňovom systéme a jeho ďalšej destabilizácie. Nie je ani celkom jasne , či má za cieľ znižovanie celkového daňového zaťaženia alebo či ide iba o zníženie niektorých daní a ich nahradenie inými. Aj preto podnikatelia vyzývajú ministerstvo financií na predloženie komplexného návrhu daňovej reformy na verejnú i odbornú diskusiu. Hoci daňové zaťaženie právnických osôb vlani kleslo z pôvodných 40 na 29 %, predstavitelia podnikovej sféry v úlohe zamestnávateľov sa vyjadrujú, že budú aj naďalej presadzovať zníženie daňových sadzieb, čo by malo spolu s ostatnými ekonomickými nástrojmi stimulovať oživenie slovenskej ekonomiky. Spravodlivé a efektívne rozloženie daňového bremena medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva je problémom aj pre krajiny OECD. Je celkom pochopiteľné, že k zmenám daňového systému skôr či neskôr dôjde. A to dokonca dosť podstatným. Pôjde najmä o štruktúru daní. Presuny v daniach majú jedinú príčinu - približovanie sa k EÚ. Podľa názoru niektorých ekonómov prípadné zvyšovanie spotrebnej dane a DPH (ide o tzv. nepriame dane) by malo byť kompenzované poklesom priamych daní - dane zo zisku podnikov a dane z príjmu fyzických osôb. Tie druhé však dolu hneď tak nepôjdu. Vláda totiž dobre vie, že s výberom týchto peňazí má najmenej práce. Sú preto istým príjmom rozpočtu.

Všetky dane sú, či už pochádzajú z osobných príjmov, predajov, bohatstva, majetku, zo zisku spoločnosti alebo z čohokoľvek iného, nakoniec platené ľuďmi, a preto je záverečným testom na vystavenie osvedčenia o krajine s nízkymi daňami skutočnosť, aké veľké je celkové daňové bremeno v porovnaní s národným dôchodkom. Podľa tohto kritéria sa stále pohybujeme v rebríčku daňového zaťaženia na najvyšších priečkach.

Eleonóra Bujačková