Menej nadšenia a viac obáv

Summit EÚ sa nevyhne kríze poľnohospodárstva a Balkánu

„Cieľom štokholmskej schôdzky má byť aktívne konsolidovať integrovaný prístup k modernizácii európskeho modelu. Aby sa to podarilo, treba vzájomne posilňovať hospodársku reformu, zamestnanosť a sociálnu politiku.“ Takto zložito zdôraznil švédsky premiér Göran Persson, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, svojim kolegom v oficiálnom pozvaní význam zajtrajšieho summitu prezidentov a premiérov pätnástky v Štokholme. Švédsky hostiteľ si vôbec neželá, aby sa debata EÚ zvrtla na problémy voľného pohybu pracovných síl z budúcich členských krajín, a to napríklad aj napriek tomu, že podľa francúzskeho premiéra L. Jospina „existuje séria problémov - voľný pohyb osôb, poľnohospodárstvo, ekologické štandardy, regionálne témy, štrukturálne fondy, ktorým by sa mala venovať rovnaká pozornosť“. Peterson však pripustil, že sa nebude dať uniknúť z riešenia problémov týkajúcich sa bezpečnosti potravín a reformy poľnohospodárskej politiky v súvislosti s krízou choroby šialených kráv a krívačky a slintačky (najmä, keď EÚ predĺžila zákaz vývozu mäsa a mäsových výrobkov z Veľkej Británie do krajín EÚ až do 4. apríla). Ani napätej situácie v Macedónsku, najmä, keď o prijatie požiadal aj macedónsky prezident Boris Trajkovski. Takmer v predvečer vrcholného summitu sa uskutočnil dôležitý francúzsko-nemecký minisummit a obaja predstavitelia - nemecký kancelár G. Schröder a francúzsky prezident J. Chirac - zdôraznili, že „nikto, teda ani albánske teroristické skupiny, nesmú spochybňovať územnú celistvosť Macedónska“. V Štokholme sa analogicky bude hovoriť aj o napätí na Blízkom východe, o mieri na Kórejskom polostrove a určite osviežením bude aj dvanásty oficiálny jazyk na summite, ktorým sa v piatok stane ruština, keďže do švédskej metropoly pricestuje na rokovanie o ekonomickej spolupráci EÚ - Rusko aj ruský prezident V. Putin.

Čo však summit, na ktorý sa chystá okrem samotných politikov asi 3500 ďalších diplomatov, úradníkov a novinárov, skutočne prinesie? Pre Švédov, ktorí sa zaoberajú skôr ďalšou snehovou nádielkou, len skepsu a obavy z pripravovaných antiglobalistických demonštrácií, a to aj napriek tomu, že polícia posilnila v metropole pohotovosť. Popularita z členstva v EÚ vo Švédsku však skutočne klesá (37 % spokojných s členstvom a 43 % je nespokojných). Pre zvyšok Európy by mal byť summit príležitosťou dokázať si, že minuloročná lisabonská schôdzka, na ktorej sa EÚ zaviazala, že do roku 2010 sa stane najdynamickejšou a najprosperujúcejšou svetovou ekonomikou založenou na vedomostiach a informačných technológiách, bola úspešná v napĺňaní týchto ambicióznych cieľov. Lenže faktom je, že bilancia po 12 mesiacoch musí byť viac ako triezva. „Panuje menej nadšenia,“ priznávajú švédski hostitelia. Premiér Persson naplánoval na zajtra rokovanie o globálnej ekonomickej stratégii EÚ, liberalizácii trhov, zavádzaní špičkových telekomunikačných technológií a biotechnológií, finančných služieb či posilňovaní kontroly štátnej pomoci a koordináciu obchodnej politiky. No Švédsko, ktoré má bohaté skúsenosti s vynaliezavým „sociálnym inžinierstvom“ (prioritami švédskeho predsedníctva sú zamestnanosť, životné prostredie a rozšírenie EÚ), bude hovoriť aj o demografických výzvach ako starnutie obyvateľstva, vytváranie nových pracovných miest, reforma vzdelávania či dôchodkových systémov a o imigrácii. Dôraz chce EÚ klásť na zvýšenie výdavkov na vedu a výskum. V sobotu potom Európska rada (skladá sa zo šéfov vlád a štátov členských krajín EÚ a je považovaná za najdôležitejší orgán pätnástky) pripraví závery summitu, ktoré majú podľa švédskych predstáv obsahovať pri všetkých témach presné ciele a harmonogramy ich plnenia. Aby sa nezopakovalo lisabonské vytriezvenie.

(sb, TASR, ČTK)