Priekupníci ešte vyhrávajú

Veľkoobchodníkom aj producentom ide dnes už o existenciu

Združenie veľkoobchodných firiem s ovocím a zeleninou (ZVOZ) odhaduje, že nelegálny predaj ovocia a zeleniny stovkami priekupníkov pripravuje štátny rozpočet a poistné fondy každoročne o 2 až 3 mld. Sk. Ako sa im to darí? Je to celkom jednoduché. Stačí potvrdenie miestneho úradu, že vlastníte kúsok pôdy alebo máte prenajatú záhradku. Potom sa môžete vydať na cestu po pestovateľských oblastiach a lacno skúpiť zeleninu a ovocie od skutočných malých pestovateľov. S dodávkou alebo nákladným autom zamierite tam, kde plody záhrad dozrievajú neskoršie a zhodnotíte svoj predchádzajúci nákup výhodným predajom. Čo na tom, že v skutočnosti nepredávate vlastné prebytky? Čo na tom, že ide de facto i de iure o podnikanie, o obchodnú činnosť? Čo na tom, že pri predaji (veď sa tvárite ako malý pestovateľ) nepoužijete registračnú pokladnicu, nevediete účtovnú evidenciu, nepredkladáte doklady o nadobudnutí tovaru, neplatíte cestnú daň a vaše auto nie je vybavené tachografom? Samozrejme, že ak nie ste podnikateľom, živnostníkom, samostatne hospodáriacim roľníkom ani zamestnancom, neplatíte odvody do poistných fondov ani dane. Ak vám to stačí, deklarujete sa ako dobrovoľne nezamestnaný, ak si však myslíte, že ste ešte štátu nepustili dostatočne žilou, zariadite to tak, aby ste ešte dostávali podporu v nezamestnanosti alebo sociálne dávky.

Zdalo by sa, že dobre pochodí aspoň spotrebiteľ, ten má šancu vybrať si lacnejší tovar. A lepšie, tiež iba na prvý pohľad, pochodia tí pestovatelia, ktorí svoje prebytky predajú priekupníkom namiesto legálnym výkupniam. Podnikatelia, ktorí si plnia svoje odvodové povinnosti, nemôžu týmto špekulantom konkurovať. Aj preto veľkoobchodné firmy vykupujú domácu zeleninu v čoraz menších množstvách. Zároveň sa v nevýhodnom postavení a fakticky odsúdení na likvidáciu ocitajú výrobcovia zeleniny, pretože možnosti legálneho odbytu sa výrazne redukujú. Nejde o nový problém a ZVOZ v záujme jeho riešenia oslovil vari všetky kompetentné ministerstvá, poslancov NR SR i Protimonopolný úrad. Nikto z oslovených problém nespochybňuje, sú toho názoru, že ho treba riešiť, lenže... Tretina veľkoobchodných skladov sa každé leto zatvára a odhaduje sa, že 200 výkupní veľkoobchodných firiem získa asi 40 % u nás vyprodukovaného a vykúpeného ovocia a zeleniny. Združenie je toho názoru, že je predovšetkým potrebná zmena v živnostenskom zákone. Ide o to definovať moment, keď sa z malého pestovateľa stáva obchodník, živnostník. Návrh novely, ktorý prešiel rokovaním vlády, rieši túto otázku tak, že za živnosť nepovažuje, ak má príslušná osoba prenajaté miesto na trhovisku alebo v tržnici, či predáva v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom menej ako 30 dní v kalendárnom roku. Ako však postihnúť predajcov, ktorí nejdú na trhoviská? Paradoxné je, že fyzické osoby, ktoré sa tvária ako niekto, kým v skutočnosti nie sú, nemožno postihnúť. Nemôže ich kontrolovať ani SOI ani SPPI, aj keď je evidentné, že porušujú všeobecne záväzné predpisy, veď sú len „malí pestovatelia“. „Práve píšem listy poslancom parlamentu,“ povedal mi včera prezident ZVOZ-u Ing. Kamil Záborský. „Nevzdáme sa. Nám ide o existenciu.“

Zuzana Krútka