Ministri „vysedeli“ len ďalší odklad

Dlhy nemocníc za energie ku koncu roku 2000 predstavovali 1,58 mld. Sk. Ešte väčším problémom je, že záväzky stále rastú. Obávajúci zdravotníci sa dočkali - exekúciami, ktoré hrozia viacerým slovenským nemocniciam a, samozrejme, aj otázkami zadlženosti sa už zaoberala pracovná skupina šiestich zainteresovaných členov vlády. Dohodli sa, že treba najskôr všetko spočítať - či presnejšie, že do 10 dní vyčíslia záväzky a pohľadávky medzi zdravotníckymi zariadeniami a dodávateľmi ku koncu februára tohto roka. Ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo hospodárstva majú za úlohu vyzvať štátne podniky, aby zatiaľ nevymáhali svoje pohľadávky - až do schválenia návrhu na riešenie problému. Návrh opatrení by vláda mala schváliť do 15. apríla. Dohoda by sa mala týkať aj diferencovaného oddlženia zdravotníckych zariadení. Vychádzať sa má z toho, ako si ktoré zariadenie plnilo záväzky voči štátnym podnikom. Podstatné však je, či budú vznikať ďalšie dlhy. Pohľad viacerých odborníkov na oddlžovanie je skeptický, najmä v súvislosti s perspektívou rezortu. Tu nestačí analyzovať, treba konať - problémov je príliš veľa a celý systém zdravotníctva je napriek rozličným avizovaným zlepšeniam nevydarený. V zdravotníctve je každý dlžný každému. Kolotoč dlhov sa týka nemocníc, lekární, distribútorov, výrobcov liekov, zdravotných poisťovní, až po štát. Po zverejnení prvých informácií o exekúciách sa medzi občanmi odkázanými na nemocničnú starostlivosť objavila neistota. Väčšina z nich si po celý život svedomito platila zdravotné poistenie. Označujú súčasnú situáciu a systém za nespravodlivý a nezodpovedný. V pondelok na budúci týždeň na porade ekonomických ministrov majú prerokovať materiál o stave zdravotníctva a jeho ďalšom reformnom postupe.

Pod ministerstvo zdravotníctva patrí v súčasnosti 82 nemocníc, spomínané hrozby postihli 32 z nich. Minister zdravotníctva v tejto súvislosti informoval, že do 15. apríla bude dôležité stanoviť aj novú sieť nemocníc, ktorá by zodpovedala nielen potrebám zdravotnej starostlivosti, ale aj ekonomickým možnostiam štátu. Na 100-tisíc obyvateľov okresu by malo pripadať 500 akútnych a 100 chronických lôžok. Dobré skúsenosti so zmenami, ktorý pripravil alebo uskutočnil súčasný minister, v rezorte nemajú. Aj nezainteresovaní majú určite v pamäti, čo priniesla jeho posledná zmena - zrušenie prevozu imobilných občanov sanitkami do zdravotníckych zariadení bez dohody so sociálnym terénom. Otázka je, či by nepomohli skôr personálne zmeny, pretože súčasný systém plodí, napriek ohlásenej transformácii či reforme, len samé problémy a dlhy. V civilizovaných krajinách, medzi ktoré by sme sa radi zaradili, nemôžu pacientov ohrozovať odstávky vody či elektrickej energie.

Ľudmila Koníková