Mzdy uzlovým bodom sporov

Komentuje Eleonóra Bujačková

Neuplynie azda ani týždeň, aby sa s požiadavkou zvýšenia mzdy ohlásila niektorá profesijná skupina. Treba priznať, že väčšinou oprávnene - aj keď na druhej strane „prideľovať možno iba toľko, koľko máme. Mzda je rozhodujúcou ekonomickou kategóriou a na druhej strane aj motivačnou položkou. Aká teda je mzda z tohto hľadiska? Súbor a štruktúra činiteľov aktuálnej či trvalej povahy, ktoré podnecujú osobnosť k činnosti a zameriavajú túto činnosť k určitému cieľu, toľko hovorí o motivácii odborný slovník. Analytici zdôrazňujú, že aby bola mzdová motivácia účinná, nemožno ju oddeliť od organizačnej štruktúry a z toho plynúcich potrieb i cieľov firmy. Musí však na zmeny pružne reagovať. Podľa skúseností úspešných firiem efektívnosť mzdovej motivácie závisí predovšetkým od dodržiavania istých, nemenných zásad. Medzi ne patrí výrazná diferenciácia v odmeňovaní. Do princípov odmeňovania rozhodne nemožno zahŕňať sociálne hľadiská. Čo je azda najdôležitejšie: v presadzovaní mzdovej motivácie treba postupovať dôsledne a bez kompromisov. Cesty, ako dosiahnuť želateľný efekt, sú podľa odborníkov celkom jednoduché. Treba začať presunutím zodpovednosti a kompetencií. Motivácia teda sleduje predovšetkým uplatnenie schopností a tvorivosti pracovníka. Odmeňovať možno buď podľa množstva a kvality vykonanej práce, alebo podľa schopností rôzne činnosti vykonávať. Isto, množstvo a kvalita presne vymedzenej pracovnej činnosti sa dá ľahko posúdiť, ale postupne sa stáva prekážkou tvorivosti, nápaditosti a efektívnosti. Aj preto sa odborníci prihovárajú za systém odmeňovania podľa schopností. Tento spôsob podľa nich vedie k pružnejšiemu pracovnému nasadeniu a tiež k zefektívneniu počtu pracovníkov.

S vyššími mzdami ide síce ruka v ruke vyšší odvod dane z príjmu fyzických osôb a sociálneho poistenia, negatívne efekty sú však oveľa závažnejšie. Aj preto už v návrhoch štátneho rozpočtu sa nepopulárne ráta s nízkymi percentami rastu miezd v rozpočtových organizáciách (s čím pochopiteľne ich zamestnanci vyslovujú nesúhlas), v podnikoch, kde má štát určitý vplyv a mal by to byť aj signál pre podnikateľov, aby sa v raste miezd držali „krok dozadu“. Mzdy sú hlavným uzlom konfliktom záujmu medzi občanmi a štátom. Zrejme sa nepodarí nájsť takú štruktúru, s ktorou budú všetci zainteresovaní spokojní. Tam, kde to ekonomické výsledky firmy umožňujú, môže byť jej motivačná funkcia nepochybne výhodou.