Splní sa sen mladému živnostníkovi?

Slovenská surovina, možnosť práce, a predsa dovážame

„Podnikať som začal pred štyrmi rokmi, keď som prišiel z vojenskej základnej služby domov. Som vyučený umelecký stolár na Strednom odbornom učilišti s umeleckým zameraním na výrobu divadelných scén, po absolvovaní som prešiel do praxe na dva roky do Umeleckých remesiel v Bratislave. Keď otec založil firmu IB Compakt Chtelnica, zameranú na stolársku výrobu a spracovanie drevnej hmoty, vrátil som sa domov, do Chtelnice.“ Tak spomína na svoje podnikateľské začiatky mladý dvadsaťosemročný Slavomír Bašnák. „Chceli sme si navzájom pomáhať. On už mal rozbehnuté aktivity, ja mám zručnosť a skúsenosti, ktoré on potreboval. Ak by som však chcel podnikať podľa mojich predstáv, musel by som investovať do drahého strojového vybavenia, na ktoré ako mladý človek nemám finančné zdroje. Možnosti získať financie, ktoré mi ponúkajú banky, nemôžem akceptovať, pretože som striedmo zmýšľajúci človek a viem si vypočítať, aká by bola ich návratnosť a či by som úroky bol vôbec schopný splácať. V podstate by mi úver ani nedali, pretože by som musel dokladovať majetkové pomery. Aj keby som peniaze mal, určite by som si úver nebral. Situácia v tomto smere je preto pre mňa, a myslím si, že aj pre mnohých ďalších zanietených živnostníkov a malých podnikateľov, neriešiteľná. Keď k tomu pripočítam dlhy rôznych firiem za štyri roky, pomaly nemám

ani na nákup

materiálu. Len jedna trnavská firma, Podnik servisných a sociálnych služieb, ktorý je v likvidácii, nám dlhuje už tri roky pre nás veľké peniaze. Súdime sa s ním, ale financie asi už neuvidíme nikdy. V tejto nevykúrenej hale som vlastne od rána do noci a napriek tomu žijem v podstate z výplaty do výplaty.“

Firma IB Compact, ktorú v podstate dnes vedie syn Slavomír, si pamätá časy, keď zamestnávala aj dvanásť pracovníkov. Dnes sú v nej dvaja. Robili zákazky do Talianska, Švajčiarska, Francúzska, zo surového dreva nábytkové prírezy, namáčané do parafínu, paletovaný polotovar, určený do zahraničia, nábytok, obklady, palubovky. Odbyt však klesol natoľko, že oproti pôvodnej produkcii v súčasnosti idú len na 20- až 30-percentný výkon. Hlavný problém vidí Slavomír Bašnák v každom z nás, v tom, že

ľudia nie sú čestní

a nedokážu platiť, navzájom rešpektovať a akceptovať svoje požiadavky. Otcova firma navyše spláca dodnes výrobnú halu, ktorú odkúpila od Slovenského fondu výtvarných umení, ktorý tu mal svoje detašované pracovisko s kamenosochárskou dielňou. Neďaleký lom s kvalitným pieskovcom, ktorý spolu s dielňou zdedili, k tomu poskytuje maximálne výhodné podmienky a príležitosť rozšíriť aktivity. Práve z tohto materiálu je realizované aj Trojičné námestie v Trnave, časť Bratislavy a iné kultúrnohistorické pamiatky slovenských miest. Aj tento projekt potrebuje investície do nevyhnutnej technológie, hoci len do vŕtacích súprav lomu, aj keď do lomu už investovali a udržiavajú ho v prevádzkyschopnom stave. Pritom je práve tento kameň v zahraničí veľmi žiadaný. Skrátka, štát nepodporí slovenských výrobcov, ktorí by chceli spracovať slovenskú surovinu, rozšíriť tým pracovné príležitosti, a tak sa radšej dováža surovina zo zahraničia.

Zručný Slavomír Bašnák by sa rád v budúcnosti venoval aj profesii kamenosochára, výtvarné cítenie i technická zručnosť mu nechýba. Problém číslo jeden ostávajú financie. Len fréza napríklad stojí pol milióna korún, na ktorú nemá. A tak aj

lukratívna zákazka

pre českého objednávateľa musela byť odrieknutá, nebolo dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie technológie, a hlavne operatívne rýchlo požadované dodávky vyrobiť.

„Keď sa situácia nezmení, budem musieť s tým skončiť. Možno sa zamestnám vo väčšej, profitujúcej firme, aby som mal stály príjem. Keby sa mi však naskytla šanca získať výhodne financie, určite by som sa do môjho vysnívaného projektu s lomom pustil znova. Spolupráca s českými firmami by sa

dala oživiť

kedykoľvek a realizovali by sme nielen rekonštrukcie umeleckých a architektonických pamiatok, ale aj kozuby, portály a iné zákazky pre súkromných zákazníkov. Zatiaľ tam kvalitný kamenosochársky materiál ostáva nevyužitý.”

Zora Petrášová