Semafor

Privatizácia železnice vo Veľkej Británii ukázala, ako sa to nemá robiť. Uvádza sa v analýze prezidenta mníchovského Ústavu pre hospodársky výskum Hansa-Wernera Sinna. Súkromná spoločnosť Railtrack Plc., ktorej patria železničné dopravné cesty, urobila z akcionárov a manažérov boháčov, ale britskú verejnosť obrala o výkonnú infraštruktúru. Nedokázala túto sieť udržať ako výkonnú a spoľahlivo fungujúcu, o jej ďalšom budovaní sa vôbec nedá hovoriť. Podľa H.-W. Sinna privatizácia štátneho podniku má zmysel len vtedy, keď výsledkom procesu je vytvorenie konkurencie. Na železničných tratiach sa to dá, ale nie v prípade koľají. Po tých istých tratiach možno nechať jazdiť súpravy viacerých dopravných spoločností. Treba to však urobiť inak, ako to urobili Briti. Zriadiť sa musí koordinačná centrála, ktorá zladí spojenia vlakov, a potom sa aj v tejto oblasti dá vytvoriť zmysluplná súťaž. Nesmú sa však rozdeliť paralelné dopravné cesty, ktoré by mali medzi sebou súťažiť.

A čo bezpečnosť?

Opatrenia proti zavlečeniu slintačky a krívačky na územie Slovenska platia aj na všetkých železničných hraničných priechodoch. Okrem zákazu dovozu, vývozu a prevozu živých zvierat zo všetkých štátov Európy okrem Česka, platia prepravné obmedzenia aj na rizikové potravinárske výrobky a produkty živočíšneho pôvodu. Pokiaľ ide o osobnú železničnú dopravu, všetky preventívne opatrenia vykonáva colná správa vrátane kontroly dovozu potravín.

Martinské rušne

Martinská mechatronická sa v súčasnosti orientuje na komplexnú modernizáciu dieselelektrických rušňov s výkonom od 750 do 1500 kW. Do výroby rušňov sa môžu zapojiť aj ďalšie slovenské firmy. Napríklad motor majú vyrábať v ZTS TEES Martinské strojárne. Je tu šanca zamestnať asi tritisíc strojárov. V okolitých štátoch je približne 8- až 10-tisíc rušňov, ktoré sú na hranici životnosti a opotrebovanosti. Je aj šanca na vývoz lokomotív.