Pozitíva finančnej kompenzácie

Slovenská republika: hospodárske výsledky poľnohospodárstva za rok 2000

Podľa priebežných štvrťročných štatistických údajov hodnoteného súboru 1020 poľnohospodárskych podnikov (67 % poľnohospodárskych družstiev a 31 % obchodných spoločností) s počtom 20 a viac zamestnancov hospodársky výsledok pred zdanením dosiahol v roku 2000 stratu 590 mil. Sk, ktorá bola o 70 % nižšia ako v roku 1999. Výsledky si zlepšili obidve právne formy hospodárenia, kým poľnohospodárske družstvá medziročne znížili stratu o 38 %, teda na úroveň -762 mil. Sk, obchodné spoločnosti dosiahli zisk 221 mil. Sk. Toto malo dosah aj na diferencovanú rentabilitu nákladov. Z celkového počtu podnikov bolo ziskových 45 % s tendenciou medziročného zvýšenia o 4,85 percentuálneho bodu. Z právneho aspektu zisk dosiahlo 39 % družstiev a 58 % obchodných spoločností.

Medziročný pokles stratovosti spôsobili viaceré vplyvy, najmä:

- jednorazová podpora štátu, ktorou sa kompenzovali dôsledky klimatických zmien (1,2 mld. Sk- na škody, 1,75 mld. Sk- na založenie úrody),

- významné uzatvorenie cenových nožníc medzi vývojom cien a vstupov do poľnohospodárstva (o 3,9 bodu) na rozdiel od vývoja v roku 1999, keď nastalo najvýraznejšie roztvorenie od roku 1995,

- selekcia vysoko stratových podnikov, ktoré ustúpili od hospodárenia, čo dokumentuje aj štatisticky sledovaná početnosť s medziročným poklesom takmer o 10 % (119 podnikov), čo sa prejavilo aj na výraznom znížení straty,

- predaj hmotného investičného majetku.

Finančné prostriedky poskytnuté zo strany štátu na kompenzáciu dôsledkov sucha prispeli k zvýšeniu celkových výnosov (4,16) najmä v obchodných spoločnostiach (10,16 % a v poľnohospodárskych družstvách 1,02 %). Aj keď došlo k medziročnému zvýšeniu

nákupných cien

poľnohospodárskych produktov (7,2 %), tieto nedokázali kompenzovať hmotnostný výpadok produkcie, čo sa premietlo aj do významného poklesu tržieb za vlastné výkony a tovar (7,2 %), teda 3 mld. Sk. Ovplyvnil to výrazný výpadok tržieb v poľnohospodárskych družstvách (12,5 %) na rozdiel od obchodných spoločností, ktoré ich zvýšili (2,3 %).

Výpadok produkcie korešponduje s výrazným znížením pridanej hodnoty (19 %), a to viac v poľnohospodárskych družstvách (22 %) ako v obchodných spoločnostiach (10 %). Pridaná hodnota dosiahla najnižšiu úroveň (9,4 mld. Sk) za posledných desať rokov. Ešte v rokoch 1994 – 1997 sa pridaná hodnota pohybovala na úrovni 14 mld. Sk, ale od roku 1998 má klesajúcu tendenciu, čo svedčí o útlme výroby v posledných rokoch aj v dôsledku škôd. To len potvrdzuje, že nárast výnosov spôsobila finančná kompenzácia dôsledku sucha, ako aj predaj majetku, a nie zvyšovanie výroby,a tým následne tržieb. Finančné prostriedky na kompenzáciu škôd a redukcia vynaložených nákladov na zber spôsobili rýchlejší rast výnosov (4,2 %) ako nákladov (1,4 %), čo ovplyvnili obchodné spoločnosti, kde nákladovosť výnosov bola nižšia (99 Sk) ako v poľnohospodárskych družstvách (102,2 Sk). Tržby za vlastné výkony a tovar pokryli náklady na 66 % (v družstvách na 62 %, obchodných spoločnostiach na 72 %). Toto svedčí o tom, že obchodné spoločnosti zhodnotili výrobky výhodnejšie ako poľnohospodárske družstvá.

Tendencie poklesu hmotného investičného majetku, aj keď sa oproti minulým rokom spomalili, naďalej pokračovali (4,4 %) s výraznejším medziročným tempom v obchodných spoločnostiach (6,7 %). Opotrebovanosť HIM, dosahujúcu až 49 %, nedokázala spomaliť ani významne zvýšená investičná aktivita (21 %) v obidvoch formách hospodárenia (poľnohospodárske družstvá 20 % a obchodné spoločnosti 25 %). Za pozitívne možno považovať výrazné zvýšenie obstaraných investícií do strojov a zariadení (64 %), k čomu

prispeli dotácie,

pretože ostatné zdroje, predovšetkým bankové úvery, klesli (25,9 %). Tendencie medziročného znižovania straty sa pozitívne prejavili v náraste finančného majetku (17,8 %) najmä v obchodných spoločnostiach (v družstvách 13,4 %, v obchodných spoločnostiach 32,6 %). Ovplyvnili to oživené finančné toky z prísunu peňazí za sucho, ako aj upevnenie platobnej disciplíny v dôsledku novelizácie zákona o konkurze a vyrovnaní, čím sa posilnilo postavenie veriteľov (pokles záväzkov 17,8 % a pohľadávok 17,7 %). Aj keď sa objemové relácie medzi záväzkami a pohľadávkami zmenšili, ešte stále pretrvával dvojnásobný objem záväzkov oproti pohľadávkam.

Bankové úvery a výpomoci poklesli o 26 % a hodnota základnej istiny dosiahla 5,2 mld. Sk, čo bolo o 1,8 mld. Sk menej ako v roku 1999. Tým klesla aj priemerná úverová zadlženosť na podnik z 7 208 tis. Sk na 5 136 tis. Sk a úverová zadlženosť HNIM z 7,8 % na 6,0 %. Pokles úverovej istiny spôsobilo splatenie časti úverov, ale najmä nižší objem novoposkytnutých úverov z komerčných bánk. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že príčinou poklesu môže byť aj znížený záujem podnikovej sféry

o bankové úvery,

pretože ďalšie zadlžovanie úvermi, aj napriek súčasným tendenciám poklesu úrokových sadzieb, je pre podniky pri stále dosahujúcej nízkej rentabilite celkového kapitálu ekonomicky značne náročné. Z tohto dôvodu niektoré podniky preferujú systém samofinancovania a nečerpajú úvery. Okrem toho čerpanie úverov najmä do prevádzkovej sféry bolo ovplyvnené aj kompenzáciou škôd.

Tendencia poklesu vlastného imania sa spomalila, pri priemernom medziročnom znížení o 0,7 %, ale s protichodnou tendenciou v právnych formách (zníženie v poľnohospodárskych družstvách o 2,4 %, zvýšenie v obchodných spoločnostiach o 10 %). Stav zásob (15,4 mld. Sk), dosahujúci 27-percentný podiel na výnosoch, sa medziročne znížil o 4 %, a to predovšetkým v poľnohospodárskych družstvách (5,7 %), kým obchodné spoločnosti zásoby zvýšili (2,2 %), čo môže spôsobovať využívanie vlastných skladovacích kapacít, a tým regulovanie predaja zásob v očakávaných cenových zvýhodneniach. Vo finančnom vyjadrení zásoby predstavovali až 41 % z tržieb za vlastné výkony, to znamená, že realizácia produkcie nie je ukončená, aj keď určitý objem zásob je, vzhľadom na charakter výrobného procesu (sezónnosť) v poľnohospodárstve, nevyhnutný pre chod hospodárskej činnosti podnikov. Významné zníženie straty neovplyvnilo podstatnejšie situáciu v odmeňovaní zamestnancov, aj keď bola značne diferencovaná v závislosti od prosperity podnikov a právnych foriem, keď priemerný nominálny mesačný zárobok zamestnanca sa zvýšil o 3 % v dôsledku poklesu zamestnancov pri súbore podnikov so 76 254 zamestnanými osobami, z toho 53 600 zamestnancov v poľnohospodárskych družstvách, 21 tisíc v obchodných spoločnostiach. Ovplyvnilo to účelové viazanie štátnej podpory v súvislosti s kompenzáciou dôsledkov nepriazne počasia.

Z regionálneho pohľadu bola ekonomicko-finančná situácia poľnohospodárstva značne rozdielna a odvíjala sa aj od dynamiky procesu reštrukturalizácie. V priemere všetky kraje zlepšili hospodársky výsledok a na rozdiel od roku 1999, keď všetky kraje boli stratové, v roku 2000 vykázali

zisk tri kraje

(Bratislavský, Trenčiansky, Žilinský). Najvyšší kladný hospodársky výsledok súhrnne (127 mil. Sk) dosiahol Žilinský kraj, ktorý mal aj najvyšší podiel ziskových podnikov (59,55 %). Napriek tomu, že v Trenčianskom kraji prevládali početne stratové podniky, tento kraj bol v priemere ziskový. Najvyššiu stratu dosiahol Prešovský kraj (239 mil. Sk), pri 59,2-percentnom podiele stratových subjektov, pričom tento podiel v rámci krajov nepatrí k najvyšším (Banskobystrický kraj má 63-percentný). Z okresného aspektu najvyššiu stratu vytvorili podniky okresu Dunajská streda (112 mil. Sk), čo môžu spôsobiť dôsledky klimatických zmien aj napriek ich kompenzácii.

Analýza výsledkov hospodárenia subjektov poľnohospodárskej výroby za rok 2000 ukazuje, že v porovnaní s rokom 1999 sa:

- znížila strata o 70 %, a to na úroveň mínus 590 mil. Sk, najmä vplyvom štátnej pomoci na riešenie dôsledkov sucha, pri zvýšení podielu ziskových podnikov zo 40 % na 45 %, pričom vyšší podiel dosiahli obchodné spoločnosti (59 %) ako poľnohospodárske družstvá (39 %),

- zvýšili výnosy (4,2 %), v dôsledku zvýšenia ostatných výnosov (náhrada škôd, predaj majetku), pri súčasnom znížení tržieb za vlastné výkony a tovar (7,2 %), ovplyvnených nižšou produkciou v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok,

- klesla pridaná hodnota (19 %) najmä v dôsledku zníženia produkcie,

- znížil hmotný investičný majetok (4,4 %), aj keď sa zvýšila investičná aktivita (20,9 %), predovšetkým do strojov a zariadení (64 %), čo svedčí o jeho významnom vyraďovaní v dôsledku opotrebovanosti a pokračovaní v tendencii jeho predaja,

- zvýšil finančný majetok (17,8 %, hodnotovo o 438 mil. Sk),

- čiastočne oživili finančné toky (znížili pohľadávky o 17,7 % a záväzky o 17,8 %) pri pretrvávaní dvakrát vyšších záväzkov oproti pohľadávkam,

- spomalilo znižovanie vlastného imania oproti predchádzajúcim rokom,

- znížili bankové úvery (25,9 %, hodnotovo o 1,8 mld. Sk) okrem dôvodu ekonomickej náročnosti ich splácania, ťažkej dostupnosti k úverovým zdrojom aj vplyvom použitia štátnej podpory na založenie úrody,

- znížil počet zamestnancov (16,5 %) pri zvýšení nominálneho mesačného zárobku v priemere o 3 %.

Ing. Zuzana Chrastinová

Ing. Mária Ševčíková, CSc.

VÚEPP Bratislava