Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení

Od začiatku tohto roka sa na verejnosti viac hovorí o doplnkovom dôchodkovom poistení. Tento záujem spôsobila nepriaznivá finančná situácia v Sociálnej poisťovni a novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorú prijala NR SR na sklonku minulého roka. Toto poistenie je tiež jednou z výhod, ktoré môže moderný zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom. Prečo sa vlastne toto poistenie na Slovensku zavádza? Systém dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike nie je v súlade so zmenenými spoločenskými a ekonomickými podmienkami. Navyše je veľmi nákladný, čo súvisí napríklad s množstvom pretrvávajúcich preferencií, pre ktoré sú nároky určitých skupín uspokojované na úkor iných (napr. v prípade zvýhodnených pracovných kategórií, rozdielneho veku na vznik nároku na starobný dôchodok a pod.), s nárastom počtu dôchodcov a s nevyhnutnosťou pravidelného zvyšovania dôchodkov. Aj preto v súčasnosti postupne prebieha transformácia sociálneho zabezpečenia.

Ako zlepšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia občanov?

Systém dôchodkového zabezpečenia občanov by mal na Slovensku tak, ako je to zvyčajné napríklad vo vyspelých krajinách EÚ, pozostávať zo:

- základného dôchodkového poistenia, bude riešené všeobecne povinným systémom dôchodkového poistenia garantovaného štátom,

- doplnkového dôchodkového poistenia, je riešené ako dobrovoľný systém založený na platení príspevkov zárobkovo činnými osobami a zamestnávateľmi s účasťou štátu, ktorý poskytuje poistencom a zamestnávateľom daňové úľavy v súvislosti s platením príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie,

- komerčné dôchodkové poistenie, dobrovoľná forma poistenia občanov pre prípad individuálne zmluvne dohodnutých sociálnych udalostí (napríklad dožitie dohodnutého veku, vznik invalidity atď.), ktorú možno realizovať už v súčasnosti v niektorých komerčných poisťovniach.

Na vznik doplnkového dôchodkového poistenia na Slovensku bolo predovšetkým potrebné vytvoriť právnu úpravu. Preto NR SR 21. marca 1996 schválila zákon č.123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1996. Na základe tohto zákona začali postupne vznikať osobitné subjekty - doplnkové dôchodkové poisťovne. V súčasnosti pôsobia na Slovensku štyri takéto poisťovne.

Z poznatkov pri vykonávaní doplnkového dôchodkového poistenia, ako aj z vykonávania štátneho dozoru nad ním vychádza novela zákona, ktorú NR SR schválila 30. 10. 2000 ako zákon č. 409/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2001. Novela zákona otvára možnosť zúčastniť sa na doplnkovom dôchodkovom poistení aj tým skupinám občanov, ktorí boli dosiaľ z tejto účasti vylúčení, a právom to pociťovali ako určitú diskrimináciu.

Aké výsledky sa v doplnkovom dôchodkovom poistení dosiahli?

Celkový priemerný príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie ku koncu roku 1999 predstavoval 770 Sk, z toho priemerný príspevok od zamestnávateľa bol 403 Sk a od poistenca 367 Sk. Celkovo bolo k uvedenému dátumu vyplatených 5344 dávok, z toho doplnkový starobný dôchodok poberalo 937 poberateľov dávok. Priemerná výška doplnkového starobného dôchodku predstavovala 863 Sk. O tom, že sa nejde o zanedbateľnú sumu svedčí aj skutočnosť, že priemerný doplnkový starobný dôchodok predstavoval až 17,07 % priemerného starobného dôchodku z povinného dôchodkového zabezpečenia (4878 Sk) a 8,04 % z priemernej mzdy dosahovanej v roku 1999 na Slovensku (10 728 Sk). Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že uvedenú výšku doplnkového starobného dôchodku dosiahli poistenci asi po dvoch rokoch platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, je to veľmi povzbudivý údaj. Z údajov jednotlivých doplnkových dôchodkových poisťovní vyplýva, že ku koncu roku 2000 bolo na Slovensku poistených viac ako 170-tisíc zamestnancov a poisťovne obhospodarovali majetok viac ako 3 mld. Sk.

Účel a podstata doplnkového dôchodkového poistenia

Účelom doplnkového dôchodkového poistenia je získanie opakujúceho sa príjmu - doplnkového dôchodku pre občanov, ktorí sa stanú poistencami (poistencom sa stáva občan uzatvorením zamestnaneckej zmluvy alebo poisteneckej zmluvy). Zároveň zákon umožňuje, aby v prípade úmrtia poistenca mohli získať doplnkový dôchodkový príjem aj pozostalí po ňom. Sociálne udalosti, pri ktorých sa poskytujú dávky doplnkového dôchodkového poistenia, sú v zásade zhodné s tými, ktoré pokrýva základný povinný systém dôchodkového zabezpečenia:

- staroba (doplnkový starobný dôchodok),

- dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav čiže invalidita (doplnkový invalidný dôchodok),

- úmrtie (pozostalostný dôchodok).

Zákon vytvára predpoklady na to, aby na základe aktívnej účasti zamestnancov a ich zamestnávateľov, prípadne samotných zamestnancov, SZČO a ich spolupracujúcich osôb s podporou štátu mohli mať títo občania lepšie materiálne zabezpečenie v starobe, v invalidite, prípadne aby ho zabezpečili pre pozostalých. Takto sa v praxi napĺňa jeden z princípov transformácie sociálnej sféry - prechod od štátneho paternalizmu

k participácii občana. Dôsledné naplnenie tohto princípu prináša podstatné zvýšenie zodpovednosti každého občana za svoju budúcnosť. Podstatou doplnkového dôchodkového poistenia je zhromažďovanie príspevkov zamestnávateľov a poistencov, ktoré títo platia na poistenie doplnkovej dôchodkovej poisťovni, hospodárenie s týmito príspevkami a vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového poistenia. Veľmi dôležité je hospodárenie s príspevkami, ktoré zahŕňa aj investovanie. Práve rozumným a bezpečným investovaním by mali doplnkové dôchodkové poisťovne dosahovať výnosy, ktoré zabezpečia, aby dlhodobo zhromažďované príspevky nielen nestrácali svoju reálnu hodnotu infláciou, ale mali by zabezpečiť ďalší nárast osobných účtov poistencov, ktoré sú základom na určenie výšky doplnkových dôchodkov, prípadne ostatných dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia.

Kto vykonáva doplnkové dôchodkové poistenie

Doplnkové dôchodkové poistenie môžu podľa zákona vykonávať len také subjekty, ktoré majú na túto činnosť odborné a ekonomické predpoklady - doplnkové dôchodkové poisťovne (ďalej len „poisťovňa“). Preto zákon podmieňuje zriadenie poisťovne udelením povolenia. O udelení povolenia na zriadenie poisťovne rozhoduje vláda SR. Štát podporuje doplnkové dôchodkové poistenie formou poskytovania daňových úľav pre poistencov aj pre ich zamestnávateľov, ale má záujem na tom, aby toto poistenie bolo stabilné a umožnilo zamestnancom vyššiu životnú úroveň v poproduktívnom veku, a teda, aby sa celkovo znížil počet sociálne odkázaných občanov na minimum. Preto má štát v zákone upravené pomerne rozsiahle právomoci najmä v oblasti dozoru nad činnosťou poisťovní. Tento dozor vykonáva ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „MPSVR SR“), ktoré má v pôsobnosti právne vzťahy v oblasti dôchodkového zabezpečenia a ministerstvo financií (ďalej len „MF SR“), ktoré vykonáva dozor nad činnosťou subjektov finančného trhu i nad činnosťou komerčných poisťovní. Veľmi dôležitou oblasťou kontroly orgánov štátneho dozoru je hospodárenie poisťovne. Tu sa štátny dozor zameriava na stabilitu finančných vzťahov, aby chránil práva poistencov a nároky príjemcov dávok. Kontrola sa venuje dodržiavaniu príslušných podielov investícií na celkovom majetku, s ktorým poisťovňa hospodári, maximálneho povoleného limitu nákladov na správu, tvorby rezervného fondu atď.

Daňové zvýhodnenie príspevkov zamestnávateľa

Zákon neustanovuje, akou sumou by mal zamestnávateľ prispievať na doplnkové dôchodkové poistenie svojich zamestnancov (výnimkou sú zamestnanci vykonávajúci práce zaradené do kategórie 3 alebo 4). Výška príspevkov zamestnávateľa je však limitovaná nepriamo, a to tým, že príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov sú súčasťou jeho nákladov len v stanovenom rozsahu. Príspevky za poistených zamestnancov zamestnávateľa sú daňovými nákladmi do výšky 3 % úhrnu zúčtovaných miezd a náhrady miezd týchto poistencov. V zákone sa stanovuje povinnosť zamestnávateľa, a to bez ohľadu na to, či uzatvoril alebo neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu, platiť zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 a 4 a zapoja sa do doplnkového dôchodkového poistenia, príspevok. Účelom tohto príspevku je zvýhodniť zamestnancov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé práce, a preto zákon určuje aj priamo výšku príspevku za uvedených zamestnancov v minimálnej výške 2 % zo zúčtovanej mzdy poistenca. Tieto príspevky sú až do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd a náhrady miezd poistencov súčasťou nákladov zamestnávateľa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (§ 24 ods. 3 písmeno i) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. - ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“). V oboch uvedených prípadoch sú príspevky daňovými výdavkami až po zaplatení.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že uvedené daňové výdavky sa určujú zo zúčtovaných miezd poistencov, teda nie všetkých zamestnancov, ale len tých, ktorí majú s poisťovňou uzavretú zamestnaneckú zmluvu. Sumu príspevkov, ktorá by presahovala túto hranicu, by musel zamestnávateľ hradiť zo svojho zisku. Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie možno uhrádzať aj z prostriedkov sociálneho fondu. Podľa § 6 ods. 8 písm. a) bod 8 zákona č. 366/1999 Z. z. je plnenie zo sociálneho fondu poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2000 Sk ročne oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb. Zamestnávateľ by teda mohol tento limit využiť tak, aby sa doň zarátali príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie. V prípade, ak by zamestnávateľ využil tento limit na iné plnenie v prospech zamestnanca, stal by sa príspevok zo sociálneho fondu na doplnkové dôchodkové poistenie podľa § 6 ods. 5 zákona č. 366/1999 Z. z. samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane vo výške 10 % (§ 36 ods. 2 písm. d) bod 1 zákona č. 366/1999 Z. z.).

Daňové zvýhodnenie príspevkov poistenca

Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec, sú od 1. 1. 2001 odpočítateľnou položkou od základu dane najviac vo výške 10 % jeho príjmu, pričom týchto 10 % nesmie prekročiť sumu 24 000 Sk ročne (§ 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z.). Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platia SZČO a spolupracujúce osoby SZČO, sú od 1. 1. 2001 daňovými výdavkami SZČO a spolupracujúcich osôb SZČO po zaplatení najviac do výšky 10 % z príjmu týchto osôb, najviac však 24 000 Sk ročne (§ 24 ods. 3 písm. p) zákona č. 366/1999 Z. z.).

Daňové zvýhodnenie dávok poskytovaných poistencom

Dávky doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré budú vyplácané poistencom, budú zdaňované podľa § 36 ods. 2 písm. d) bod 5. zákona č. 366/1999 Z. z. osobitnou sadzbou dane len 10 %.

Kto sa môže zúčastniť na doplnkovom dôchodkovom poistení

Na doplnkovom dôchodkovom poistení sa môžu zúčastniť zamestnávatelia, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb.

I. Zamestnávateľom na účely zákona je

a) právnická osoba, pričom musí mať svoje sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území SR alebo

b) fyzická osoba

ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere (hlavnom alebo súbežnom) a uzavrela zamestnávateľskú zmluvu.

Právnická osoba sa považuje na účely zákona za zamestnávateľa aj vtedy, ak len plní voči fyzickej osobe povinnosti zamestnávateľa napríklad:

- podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov - ide napríklad o poslancov NR SR, za ktorých v čase výkonu ich mandátu plní povinnosti zamestnávateľa Kancelária NR SR, poslancov mestských zastupiteľstiev atď.

- podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov miest a primátorov obcí v znení neskorších predpisov (povinnosti zamestnávateľa plní obec).

Samozrejme, aj v týchto prípadoch sa právnická osoba za zamestnávateľa na účely zákona považuje len za predpokladu, že uzatvorila zamestnávateľskú zmluvu s niektorou poisťovňou.

II. Zamestnancom na účely zákona je a môže sa zúčastniť na doplnkovom dôchodkovom poistení

1. fyzická osoba v pracovnom pomere (hlavnom alebo súbežnom) k zamestnávateľovi (pozri § 27 a nasl. Zákonníka práce) alebo

2. fyzická osoba v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi - vzhľadom na to, že osoby vykonávajúce činnosť v služobnom pomere sú z doplnkového dôchodkového poistenia zo zákona vylúčené, za obdobný pracovný vzťah na účely zákona možno považovať len členský pomer v družstve, ak jeho súčasťou je podľa stanov družstva aj povinnosť výkonu práce pre družstvo - môže ísť o prípady napríklad pracovnej činnosti členov poľnohospodárskych alebo roľníckych družstiev, výrobných družstiev, spotrebných družstiev a pod. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 232 a nasl. Zákonníka práce - dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce) nemožno vzhľadom na ich povahu a účel považovať za obdobný pracovný vzťah, ako je pracovný pomer. Zamestnanci vykonávajúci práce na základe týchto dohôd sú v zásade vylúčení z účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení. V tejto súvislosti treba poukázať aj na skutočnosť, že doplnkové dôchodkové poistenie predpokladá vytvorenie nárokov počas dlhšieho časového obdobia, kým účelom dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru je spravidla dočasné zabezpečenie výkonu určitých prác pre zamestnávateľa alebo

3. fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť, za ktorú sa jej poskytuje plat - ide napríklad o:

- poslancov NR SR (zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov),

- starostov obcí a primátorov miest (zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov).

Zamestnancami na účely zákona nie sú a nemôžu sa teda zúčastniť doplnkového dôchodkového poistenia, najmä:

a) vojaci, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (vojaci z povolania) podľa zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z.,

b) príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, vykonávajúci službu podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

c) colníci vykonávajúci službu podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

V budúcnosti sa ráta s tým, že za zamestnancov na účely zákona sa nebudú považovať ani osoby vykonávajúce štátnu službu podľa pripravovaného zákona v štátnom zamestnaneckom pomere.

III. Samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb.

Podľa pôvodného znenia § 1 ods. 1 zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) boli z účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení vylúčení zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií, samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) a spolupracujúce osoby SZČO. Ide o početnú skupinu občanov, ktorí vylúčenie z doplnkového dôchodkového poistenia vnímali ako diskrimináciu, a to aj preto, že nemohli využiť daňové zvýhodnenie, ktoré je s týmto poistením spojené.

Ako sme už uviedli, novela zákona rozširuje osobný rozsah doplnkového dôchodkového poistenia. Preto je poistenec definovaný jednak ako zamestnanec, ktorý uzavrel zamestnaneckú zmluvu, ale aj ako SZČO alebo spolupracujúca osoba SZČO, ktoré uzavreli poisteneckú zmluvu. Keďže zákon nedefinuje SZČO a spolupracujúce osoby, pri vymedzení konkrétneho okruhu osôb je potrebné vychádzať z § 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), podľa ktorého sa za SZČO považujú:

a) osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách – okruh týchto osôb vymedzujú ustanovenia § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v znení neskorších predpisov,

b) osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť – okruh týchto osôb vymedzujú ustanovenia § 5 a nasl. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

c) osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch) v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov – ide napríklad o:

- lekárov, vykonávajúcich súkromnú prax mimo pracovného pomeru v neštátnych zdravotníckych zariadeniach na základe povolenia vydaného podľa § 28 a nasl. zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

- advokátov (zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii),

- komerčných právnikov (zákon č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona č. 149/1994 Zb.),

- audítorov,

- daňových poradcov atď.,

d) osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (zákon č. 383/1997 Z. z. autorský zákon) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov,

e) spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností – okruh týchto osôb upravujú ustanovenia § 56 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),

f) športovci, ktorí športovú činnosť vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,

g) obchodní zástupcovia – okruh týchto osôb je vymedzený v § 652 až 672 Obchodného zákonníka,

h) osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť – ide napríklad o osoby vykonávajúce činnosť na základe zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach (takýmito podujatiami sú napríklad koncerty, hudobné a tanečné produkcie, výstavy diel, festivaly v oblasti umenia a kultúry).

Za spolupracujúce osoby SZČO sa podľa § 4a ods. 2 zákona č. 100/1998 Zb. považujú:

1. U SZČO uvedených v písm. a) - manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, druh (družka) týchto SZČO, ako aj manžel (manželka) týchto spolupracujúcich osôb, ak sa podieľajú na ich činnosti a ak nejde o pracovnoprávny vzťah; v tejto súvislosti upozorňujeme na to, že povinná školská dochádzka podľa § 34 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku. Určité odchýlky sú v povinnej školskej dochádzke v osobitných školách (vyhláška č. 212/1991 Zb., vyhláška č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl, vyhláška č. 38/1987 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončení prípravy v osobitných odboroch a na učilištiach);

2. U SZČO uvedených v písm. b) až h) – manžel alebo manželka týchto SZČO, ak sa podieľajú na ich činnosti.

Ako sa zapojiť do doplnkového dôchodkového poistenia ako zamestnávateľ

Zamestnávateľ sa stáva účastníkom právnych vzťahov doplnkového dôchodkového poistenia uzavretím zamestnávateľskej zmluvy s poisťovňou. Výnimkou je prípad, ak zamestnávateľ neuzavrel zamestnávateľskú zmluvu a zamestnáva zamestnanca, ktorý sa stal poistencom a vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, vtedy sa stáva účastníkom poistenia zo zákona. Zákon vymedzuje podstatné náležitosti tejto zmluvy. Jednou z nich je záväzok platiť a odvádzať poisťovni príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za svojich zamestnancov. V doplnkovom dôchodkovom poistení sa uplatňuje princíp dobrovoľnosti, a preto zamestnávateľ platí a odvádza príspevky len za tých svojich zamestnancov, ktorí uzavreli s príslušnou poisťovňou zamestnaneckú zmluvu.

Spôsob platenia a odvádzania príspevkov zákon neurčuje a ponecháva túto otázku na riešenie zmluvným partnerom. Spravidla pôjde o bezhotovostnú úhradu na účet poisťovne v peňažnom ústave, ktorý vykonáva pre poisťovňu funkciu depozitára v deň splatnosti mzdy, prípadne v inom v zmluve stanovenom termíne. Zamestnávateľská zmluva bude, samozrejme, obsahovať aj záväzky poisťovne voči zamestnávateľovi. Môže ísť napríklad o povinnosť akceptovať návrh zamestnávateľa na zmenu výšky príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie alebo povinnosť vrátiť príspevky neprávom alebo omylom zaplatené zamestnávateľom. Medzi závažné povinnosti poisťovne bude iste patriť záväzok zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s vykonávaním doplnkového dôchodkového poistenia. Súčasťou zamestnávateľskej zmluvy je dávkový plán poisťovne, aby mal zamestnávateľ úplnú informáciu o tom, aké dávky a za akých podmienok poisťovňa bude poskytovať, ako aj o ostatných podmienkach vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia. Z dávkového plánu môže tiež vyplynúť nevyhnutnosť prijať niektoré záväzky v zamestnávateľskej zmluve.

V zamestnávateľskej zmluve by mali zmluvné strany dohodnúť aj spôsob zmeny zmluvy. Zamestnávateľská zmluva musí mať podľa zákona písomnú formu. Zákon umožňuje, aby jeden zamestnávateľ uzavrel zamestnávateľskú zmluvu s viacerými poisťovňami (týka sa to tých zamestnávateľov, ktorí majú viac zamestnancov). Tým zamestnávateľ umožní zamestnancom, aby si vybrali, s ktorou poisťovňou uzavrú zamestnaneckú zmluvu bez straty príspevku zamestnávateľa. Zamestnanci sa rozhodnú podľa konkrétnej ponuky poisťovní (podľa podmienok na vznik nároku na jednotlivé dávky doplnkového dôchodkového poistenia stanovené v ich dávkových plánoch, prípadne podľa podmienok ponúkaných v zamestnaneckých zmluvách).

Povinnosť zamestnávateľov platiť príspevky za poistencov a ako sa zaraďujú zamestnania do 3 alebo 4 kategórie

Zákon zamestnávateľom ukladá povinnosť platiť zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 a 4 a zapoja sa do doplnkového dôchodkového poistenia, príspevok, a to bez ohľadu na to, či zamestnávateľ uzatvoril alebo neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu. Tento príspevok musí zamestnávateľ platiť vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najmenej však 2 % zo zúčtovanej mzdy poistenca (§ 35 ods. 4 zákona). Na základe takto platených príspevkov vznikne poistencovi nárok na výsluhový dôchodok podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona, ak vykonával v období určenom dávkovým plánom poisťovne práce, ktoré sú na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa zákona č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 272/1994 Z. z.“) zaradené do kategórie 3 alebo 4.

Ide o rozsiahlu skupinu zamestnancov, pričom pri ich zaraďovaní do uvedených kategórií sa vychádza z § 132 a § 132a Zákonníka práce. Podľa týchto ustanovení sú zamestnávatelia povinní v rozsahu svojej pôsobnosti vytvárať podmienky na bezpečnú a zdravotne neškodnú prácu. Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Podľa Zákonníka práce bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Z týchto ustanovení sa vyvodzuje povinnosť zamestnávateľov sledovať a vyhodnocovať pracovné podmienky na svojich pracoviskách a v prípade potreby spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia. Týmito orgánmi podľa § 18 zákona č. 272/1994 Z. z. sú:

1. ministerstvo zdravotníctva - úlohy MZ SR plní predovšetkým Hlavný hygienik SR,

2. štátni krajskí hygienici na krajských úradoch (ďalej len „krajský hygienik“),

3. štátni okresní hygienici na okresných úradoch (ďalej len „okresný hygienik“).Jednou z úloh okresných hygienikov podľa § 20 písm. d) zákona č. 272/1994 Z. z. je nariaďovať opatrenia na predchádzanie ochoreniam. Podľa § 6 písm. c) zákona č. 272/1994 Z. z. je opatrením na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na obmedzenie ich výskytu aj určovanie prác spojených so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok. Toto určovanie prác sa uskutočňuje podľa „Pokynov pre vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác č. HEM - 2201/86-B/2-06“ publikovaných vo Vestníku MZ SSR pod č. 13/1986.

Do kategórie 3 a 4 sa zaraďujú rozhodnutím okresného hygienika práce a pracoviská, ktoré sú z hľadiska hygieny práce najviac ohrozujúce zamestnancov. Určovanie prác spojených so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok (ďalej len „rizikové práce“) sa uskutočňuje s ohľadom na:

a) špecifické faktory – pre svoju fyzikálnu chemickú alebo biologickú povahu môžu spôsobiť chorobu z povolania, priemyslovú otravu alebo iné poškodenie pri práci (napríklad prach, hluk, vibrácie, chemické karcinogény, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie a ďalšie),

b) nešpecifické faktory – spravidla nevyvolávajú choroby z povolania, ale podieľajú sa na vzniku a rozvoji ochorení a ovplyvňujú pracovnú pohodu zamestnancov (fyzická záťaž, neuropsychická záťaž, pracovná poloha, mikroklíma, umelé osvetlenie a ďalšie).

V prípade, ak zamestnávateľ včas neohlásil, že niektoré z jeho pracovísk môžu spĺňať stanovené kritériá rizikovosti, môže byť postihnutý v správnom konaní pokutou podľa § 28 ods. 1 zákona č. 272/1994 Z. z. až do sumy 500-tisíc Sk. V rozhodnutí o uložení pokuty orgán na ochranu zdravia určí aj lehotu na odstránenie zistených nedostatkov. Ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránia, možno uložiť ďalšiu pokutu, a to až do výšky 1 mil. Sk. V tejto súvislosti treba upozorniť, že uvedené kategórie nie je možné zamieňať so zaraďovaním zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. (podľa tohto zákona sa rozoznáva I., II. a III. pracovná kategória a na výkon prác v príslušnej kategórii sú nadviazané určité zvýhodnenia pri stanovení dôchodkového veku a pri určovaní výšky dôchodkov).

Zamestnancom, ktorí vykonávajú uvedené práce a zapoja sa do doplnkového dôchodkového poistenia, vznikne nárok na výsluhový dôchodok, ak počas obdobia, ktoré si určí každá poisťovňa vo svojom dávkovom pláne, vykonávali práce zaradené do kategórie 3 alebo 4. Práve zavedenie povinného výsluhového dôchodku pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, má pomôcť nahradiť zvýšené dôchodkové nároky zamestnancov, ktoré im vznikali v povinnom základnom dôchodkovom zabezpečení z výkonu prác, ktoré boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia podľa prv platnej právnej úpravy. Väčšina prác zaradených do I. a II. pracovnej kategórie je v súčasnosti zaradená do kategórie 3 alebo 4. Ide o práce v ťažkých pracovných podmienkach, kde sa predpokladá, že po dlhšom čase výkonu takéhoto zamestnania dôjde k preradeniu zamestnanca na inú (spravidla menej honorovanú) prácu, a to buď z dôvodov ohrozenia chorobou z povolania alebo z dôvodu, že zamestnanec vo vyššom veku nemôže v takomto zamestnaní podať požadovaný pracovný výkon.

Aké možnosti prináša doplnkové dôchodkové poistenie zamestnávateľom?

- Možnosť poskytnúť ďalšie plnenie v rámci podnikovej sociálnej politiky.

- Príspevky za poistených zamestnancov zamestnávateľa sú daňovými nákladmi do výšky 3 % a príspevky za poistených zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, až do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd a náhrady miezd týchto poistencov.

- Zvýhodnenie zamestnancov vykonávajúcich prácu v zdraviu škodlivom prostredí alebo inak náročnú prácu.

- Možnosť stabilizácie zamestnancov.

- Možnosť uľahčiť prirodzenú obmenu vekovej štruktúry zamestnancov.

- Možnosť zlepšiť zabezpečenie zamestnancov v prípade vzniku invalidity z pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Ako sa zapojiť do doplnkového dôchodkového poistenia ako poistenec Zamestnanec sa stáva poistencom, ak splnil podmienku čakacej lehoty a po jej uplynutí uzavrel s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou zamestnaneckú zmluvu. Novela zákona skrátila maximálny čas čakacej lehoty z 12 mesiacov na tri mesiace, čím zladila túto lehotu s dĺžkou skúšobnej doby podľa Zákonníka práce. Účelom čakacej lehoty je predovšetkým zabezpečenie stability vzťahov doplnkového dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ však nemusí čakaciu lehotu v zamestnávateľskej zmluve dohodnúť. Podľa pôvodného znenia zákona sa až po uzavretí zamestnávateľskej zmluvy vytvorila reálna možnosť pre zamestnancov uzavrieť s poisťovňou zamestnaneckú zmluvu a zapojiť sa do doplnkového dôchodkového poistenia. Od 1. januára 2001 zamestnanec môže uzavrieť zamestnaneckú zmluvu s ktoroukoľvek doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, pretože jeho účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení už nie je podmienená účasťou zamestnávateľa na tomto poistení. Zamestnávateľovi, ktorý neuzavrel zamestnávateľskú zmluvu, ale jeho zamestnanec uzavrel zamestnaneckú zmluvu a stal sa poistencom, zákon ukladá povinnosť uzavrieť so zamestnancom-poistencom dohodu o zrážkach zo mzdy a o spôsobe platenia a odvádzania príspevku plateného zamestnancom na účet príslušnej doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Tak ako v prípade zamestnávateľskej zmluvy, vymedzuje zákon aj podstatné obsahové náležitosti zamestnaneckej zmluvy. Na strane zamestnanca medzi ne patrí hlavne výška jeho príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré bude za neho stanoveným spôsobom odvádzať zamestnávateľ. Vzhľadom na § 121 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zrážky zo mzdy možno vykonať, okrem stanovených prípadov, len na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zákon vyžaduje, aby súčasťou zamestnaneckej zmluvy bola táto dohoda. Upozorňujeme, že pri každej zmene výšky príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie zo strany zamestnanca bude musieť byť súčasťou dodatku k zamestnaneckej zmluve nová dohoda o zrážkach zo mzdy, obsahujúca zmenenú výšku príspevku zamestnanca.

Medzi podstatné obsahové náležitosti zamestnaneckej zmluvy patrí záväzok poisťovne poskytovať zamestnancovi, prípadne pozostalým po ňom dávky po splnení stanovených podmienok. Preto by mal tejto časti zamestnaneckej zmluvy každý budúci poistenec venovať zvýšenú pozornosť. V tejto súvislosti upozorňujeme, že súčasťou zamestnaneckej zmluvy je aj dávkový plán. Dávkový plán poisťovne, ako jeden z jej najdôležitejších dokumentov, obsahuje všetky, pre nároky poistenca rozhodujúce skutočnosti. Okrem podmienok, pri splnení ktorých vzniká poistencovi, prípadne pozostalému po ňom nárok na jednotlivé dávky. Dávkový plán upravuje aj podmienky platenia príspevkov, prerušenia účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení, spôsob výplaty dávok atď. Zamestnanec by mal preto v súvislosti s uzavieraním zamestnaneckej zmluvy venovať pozornosť aj dávkovému plánu, a podľa ponuky dávok jednotlivých poisťovní si vybrať. Poisťovne ponúkajú možnosť poskytovania pozostalostných dávok. Ak zamestnanec - budúci poistenec pri uzavieraní zamestnaneckej zmluvy má záujem, aby v prípade jeho smrti poisťovňa pozostalému (pozostalým) po ňom poskytovala dávky, mal by to dohodnúť v zamestnaneckej zmluve. Pritom môže využiť tú skutočnosť, že zákon mu umožňuje, aby sám určil, ktorej osobe sa má pozostalostný dôchodok poskytovať (bez ohľadu na príbuzenské vzťahy). Môže dokonca určiť viac pozostalých, ak to dávkový plán príslušnej poisťovne umožňuje. V tomto prípade by mal poistenec presne označiť, o ktoré osoby pôjde a aká časť dôchodku sa im má poskytovať.

Pre zamestnanca je výhodné, pokiaľ okrem doplnkového starobného dôchodku ponúka poisťovňa aj doplnkový invalidný dôchodok. V prípade, že sa stane invalidným (z dôvodu úrazu alebo choroby z povolania alebo z iných dôvodov) ešte pred dovŕšením veku stanoveného pre vznik nároku na doplnkový starobný dôchodok, môže k invalidnému dôchodku zo základného povinného dôchodkového zabezpečenia (v súčasnosti by ho spravidla vyplácala Sociálna poisťovňa) získať ešte doplnkový invalidný dôchodok, ktorý môže poistenec použiť napríklad na úhradu potrebných liekov, zdravotníckych pomôcok alebo jednoducho na zvýšenie svojej životnej úrovne. V zamestnaneckej alebo v poisteneckej zmluve môžu byť dohodnuté aj iné plnenia, prípadne výhody pre poistenca. Dôležitá je aj tá časť zamestnaneckej zmluvy, v ktorej sa píše o spôsobe vyplácania doplnkových dôchodkov. Spravidla budú poisťovne poukazovať doplnkové dôchodky bezhotovostne na účet poistenca - príjemcu dávky v peňažnom ústave. Pri takomto spôsobe vyplácania sa výrazne znížia náklady na poukazovanie dávok v porovnaní s tým, keby sa výplata dôchodkov realizovala prostredníctvom pošty. Navyše takto uskutočňovaná výplata bude aj omnoho rýchlejšia.

Tak ako v prípade zamestnávateľskej zmluvy, mala by aj zamestnanecká zmluva obsahovať ustanovenie o tom, za akých podmienok ju možno meniť (ako možno zmeniť osoby určené na poberanie pozostalostného dôchodku) a za akých podmienok zaniká účasť poistenca na doplnkovom dôchodkovom poistení. Zamestnanecká zmluva musí mať písomnú formu a jej uzavretím sa zamestnanec stáva poistencom príslušnej poisťovne.

Ako sa môžu zapojiť do doplnkového dôchodkového poistenia SZČO a ich spolupracujúce osoby

SZČO a spolupracujúca osoba sa stávajú poistencami uzavretím poisteneckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou. Jej obsah je obdobný ako obsah zamestnaneckej zmluvy. Ak tieto osoby už uzavreli zamestnaneckú zmluvu (ako zamestnanci v pracovnom pomere), nemôžu uzatvoriť poisteneckú zmluvu ako SZČO. V prípade ak SZČO má spolupracujúcu osobu, a obe osoby uzavrú poisteneckú zmluvu, odvádza príspevky príslušnej doplnkovej dôchodkovej poisťovni podľa zákona SZČO.

Aké dávky sa poskytujú z doplnkového dôchodkového poistenia

Poisťovňa vykonáva doplnkové dôchodkové poistenie podľa týchto základných dokumentov:

1. dávkový plán,

2. zamestnávateľská zmluva,

3. zamestnanecká zmluva a

4. poistenecká zmluva.

Činnosť poisťovne musí byť v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo je predmetom kontroly zo strany orgánov štátneho dozoru. Zákon je však len rámcovou právnou úpravou na vykonávanie doplnkového dôchodkového poistenia, ktorú treba konkretizovať práve v uvedených dokumentoch.

Dávkový plán je základným dokumentom poisťovne, ktorý by mal upravovať všetky rozhodujúce skutočnosti súvisiace s vykonávaním doplnkového dôchodkového poistenia. Zákon ukladá poisťovniam zostavovať dávkové plány s definovanými príspevkami. Podľa pravidiel určených v takomto dávkovom pláne a v uvedených zmluvách platí poistenec a jeho zamestnávateľ, prípadne len samotný poistenec príspevky na svoj osobný (individuálny) účet. Výška dávky (dôchodku) sa určí až po splnení stanovených podmienok na vznik nároku na ňu, a to predovšetkým v závislosti od výšky sumy na individuálnom - osobnom účte poistenca. Táto suma je úhrnom príspevkov zaplatených na účet poistenca ním a jeho zamestnávateľom a podielu na výnosoch z hospodárenia poisťovne. Presnú výšku dávky sa podľa takéhoto dávkového plánu dozvieme až po skončení platenia príspevkov, teda po skončení aktívnej účasti poistenca na doplnkovom dôchodkovom poistení. Zákon vymenúva len najdôležitejšie otázky a okruhy problémov súvisiacich s vykonávaním doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré by mal každý dávkový plán bezpodmienečne upravovať.

Pokiaľ ide o dávky doplnkového dôchodkového poistenia zákon ukladá, že každá poisťovňa musí poskytovať doplnkový starobný dôchodok a výsluhový dôchodok pre poistencov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 3 a 4, odstupné a jednorazové vyrovnanie. Pre poistenca je, samozrejme, výhodnejšie, ak poisťovňa má upravené v dávkovom pláne aj podmienky na poskytovanie doplnkového invalidného dôchodku, pozostalostného dôchodku a výsluhového dôchodku. Pri stanovení výšky dôchodkov poisťovne, okrem výšky osobného účtu a veku poistenca, od ktorého sa dôchodok poskytuje, zohľadňujú aj pravdepodobnosť dožitia poistencov alebo lehotu určenú na poberanie dávky (v prípadoch, ak je lehota vyplácania dôchodku časovo obmedzená, čo môže byť napríklad pri starobných alebo pozostalostných dôchodkoch).

V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že čím dlhšie sa predpokladá poberanie dávky dôchodcom, tým nižšia je suma dávky. Preto napríklad doplnkové starobné dôchodky poskytované žene a mužovi doživotne, ktorých výška by bola stanovená z rovnakej sumy osobného účtu na základe rovnakej poistno-matematickej formuly, by neboli rovnaké. Dôchodok ženy by bol nižší, pretože u ženy je pravdepodobnosť, že sa dožije vyššieho veku ako muž (pravdepodobnosť dožitia sa určuje na základe úmrtnostných tabuliek spracúvaných podľa údajov štatistického úradu). V dávkovom pláne je upravený aj spôsob zmeny výšky príspevku zamestnanca a zamestnávateľa. Mal by byť administratívne nenáročný a umožňovať v krátkom čase realizáciu zvýšenia aj zníženia príspevkov.

Okrem podmienok na vznik nároku na jednotlivé dávky upravuje dávkový plán aj zásady, podľa ktorých sa poistenec a príjemca dávky podieľajú na výnosoch z hospodárenia poisťovne. V tejto súvislosti pripomíname, že poisťovňa je nezis

kový subjekt. Jej „neziskovosť“ však nespočíva v tom, že vybrané príspevky neinvestuje a nedosahuje výnosy, ale v použití výnosov. Tie musí poisťovňa rozdeliť medzi svojich poistencov a príjemcov dávok. Výnosy majú vo vzťahu k poistencom a k príjemcom dávok dve základné úlohy:

- udržať reálnu hodnotu dlhodobo ukladaných príspevkov (ochrana pred infláciou),

- ďalej zvyšovať stav osobných účtov, ktoré sú základom na stanovenie výšky dôchodkov.

Právo na podiel na výnosoch poisťovne má každý poistenec a príjemca dávky. Spôsob, akým sa budú výnosy rozdeľovať, zákon neupravuje a prenecháva to na riešenie v dávkovom pláne. Úroveň výnosov bude môcť poistenec pravidelne kontrolovať na základe informácie (výpisu) o stave individuálneho účtu, ktorý mu je poisťovňa povinná zasielať minimálne raz do roka bezplatne.

Doplnkové dôchodkové poisťovne umožňujú spravidla zvyšovanie aj znižovanie príspevkov platených na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnávateľmi aj poistencami. Dávkový plán by mal pre prípad prerušenia účasti poistenca na doplnkovom dôchodkovom poistení určovať hlavne:

- časové obdobie, na ktoré možno účasť prerušiť (môže uviesť aj možnosť prerušenia bez časového obmedzenia),

- dôvody, ktoré musia byť splnené na strane poistenca, aby mohol požiadať o prerušenie účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení prípadne dôvody, pri ktorých sa účasť prerušuje automaticky.

Vo vzťahu k odkladu platenia príspevkov zamestnávateľa by mal dávkový plán stanoviť:

- časovú hranicu trvania odkladu,

- dôvody, ktoré zamestnávateľ bude musieť na rokovaní správnej rady o povolení odkladu preukázať,

- podmienky, za ktorých sa odklad povolí (napríklad v akom termíne musí zamestnávateľ doplatiť príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za svojich zamestnancov).

Okrem uvedených vecí upravuje dávkový plán ešte aj ďalšie skutočnosti. Dávkový plán, jeho zmeny a doplnky schvaľuje správna rada ako najvyšší orgán poisťovne. Rozhodnutia správnej rady v týchto veciach však nadobúdajú účinnosť až dňom právoplatnosti rozhodnutia MPSVR SR, ktorým schváli dávkový plán, jeho prípadné zmeny alebo doplnky. Zákonodarca týmto postupom zabezpečuje istotu poistencov a príjemcov dávok, že prípadné zmeny dávkového plánu budú môcť len zlepšovať dávkový systém poisťovne, prípadne zlepšovať vykonávanie doplnkového dôchodkového poistenia.

JUDr. Igor Hvojník