Na severe nezamrzla túžba po pohybe

Šport v Nórsku odstraňuje kriminalitu, samovraždy, prináša výsledky a radosť

Azda niet na svete inej krajiny, ako je Nórsko, ktoré sa môže pochváliť, že až 80 percent detí od 12 do 13 rokov pravidelne športuje. Podpora športu pre všetkých a najmä v mladom veku je v tejto krajine priam ukážková. Investície, ktoré Nóri vkladajú do športu detí, sa odrážajú tak na zdravotnom stave obyvateľstva, ako aj na výkonoch vo vrcholovom športe. Z tohto množstva športujúcich detí sa v dospelom veku pravidelnému pohybu venuje 45 % celkovej populácie. Napriek tomu v krajine túžia, aby sa šport stal súčasťou života každého jednotlivca.

Tomuto trendu prispôsobujú aj riadenie a financovanie športu v krajine. Dôraz sa kladie predovšetkým na rozvoj lokálnych klubov. Každé mestečko, oblasť má športový kluby pre deti. Ich činnosť je dotovaná z miestnych a oblastných štátnych orgánov, ktoré získavajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Pre deti sa nevytvárajú športové triedy, ako to poznáme u nás. Túto úlohu suplujú spomínané kluby. „Chceme dosiahnuť, aby kluby peniaze dostávali na základe počtu aktivít, nie členov,“ prezradil Rune Titlestad riaditeľ Športu pre všetkých pri Nórskom olympijskom výbore a konfederácii športov a pokračoval: „Snažíme sa udržať deti čo najdlhšie v ich rodinnom prostredí. A až od 16 do 17 rokov robíme prostredníctvom špeciálneho programu centrálny výber a následne ich rozvoj.“

Šport a škola

V Nórsku veľký dôraz kladú na rozvoj športu u detí prostredníctvom škôl. Šport má byť dennodennou súčasťou ich života. Dbajú, aby tieto hodiny, športové krúžky viedli odborníci. „Samozrejme, nemôžu sa všetkým venovať plne kvalifikovaní tréneri. Ale tí plnia úlohy koordinátorov a dozorcov a pomáhajú im dobrovoľníci z radov rodičov. Avšak chceme, aby aj na týchto úrovniach pracovalo čo najviac odborníkov. K tomu smeruje naše úsilie. Snažíme sa aj o ešte lepšie financovanie týchto aktivít. Chceme, aby to hradil štát, nie sponzori, lebo tí na športe chcú zarobiť, a toto nie je zárobková činnosť. Sponzori nech sa angažujú v podpore vrcholového športu, ale šport pre všetkých má byť záležitosťou štátu. Chceme, aby športové zariadenia boli pre deti zadarmo, aby šport ešte viac zasiahol do ich života. Ešte stále je veľa mladých ľudí, ktorých strácame, a tých musíme prilákať k pravidelnému pohybu, a tých, ktorých máme udržať. Chceme taký systém, ktorý bude honorovať trénera nie za to, aké výsledky ten-ktorý športovec dosiahne na špičkovej úrovní, ale podľa toho, koľko detí a mládeže sa mu podarí zapojiť do športu,“ dodáva R. Titlestad.

Rozdeľuj - kontroluj

Nórsko patrí medzi krajiny s veľmi nízkou kriminalitou. Aj problémy s drogami a vandalizmom sú ojedinelé. Je to dôsledok snahy zapojiť čo najväčšie množstvo ľudí do pravidelného pohybu. Navyše krajina šport používa ako jeden z prostriedkov boja proti depresii a samovraždám. Klimatické podmienky v severskej krajine veľmi depresívne pôsobia, najmä v zimných mesiacoch, na psychiku ľudí. Výskumy jasne dokázali, že pravidelný pohyb je účinným prostriedkom v boji proti týmto duševným stavom. Vláda napríklad v roku 1999 vyčlenila na rozvoj športu detí a mládeže do okresných a krajských organizácií dve miliardy nórskych korún. Túto sumu však v následných rokoch zvýšila. „Ak štát dáva peniaze na šport, ten musí spĺňať isté spoločenské ciele v rámci športových aktivít. To znamená, že tak náš olympijský výbor, centrálny zväz pre šport pre všetkých, ako aj orgány na jednotlivých úrovniach musia vydokumentovať, že prostredníctvom športových aktivít vytvárajú nórskym deťom, mládeži a tiež hendikepovaným deťom a mládeži vhodné podmienky na rozvoj a výchovu. Verejné zdroje nechce Nórsko investovať len do komerčného špičkového športu. Je ťažké nájsť hranicu medzi špičkovým športom a športom pre verejnosť. Obe odvetvia do seba zapadajú. Špičkový šport vychádza z dobrej a zo širokej základne a tá zasa získava podporu aj vďaka dobrým vrcholovým športovcom,“ dodal R. Titlestad.

Filozofia dňa

Nórsko patrí vo vrcholovom športe k častým držiteľom významných umiestnení, a to nielen v typických severských disciplínach, ako je lyžovanie. Nóri sú známi tak vynikajúcimi výsledkami, ako aj správnou životosprávou a húževnatosťou. Dôvodov je niekoľko, no jedným z nich je aj filozofia, ktorú aplikovali vo vrcholovom športe v osemdesiatych rokoch. „V tomto období sa nám nedarilo na medzinárodnom fóre. Zistili sme, že príčina je v myslení športovcov. Vytvorili sme si filozofiu 24-hodinového športovca. Nešlo o to, aby plných 24 hodín trénovali, ale v rámci tejto časovej jednotky rozmýšľali o športe. Súčasťou filozofie je niekoľko hlavných okruhov, na ktoré by vrcholový športovec nemal zabúdať. To znamená, aby sa dobre vyspal, najedol, mal voľný čas, aby mal dobrý tréning, aby mal dobré prostredie v rodine, aby sa dobre cítil vo svojom prostredí. My sa špičkovým športovcom snažíme vytvoriť dobré zázemie, ak je to možné v jeho prostredí. No niektorí sa musia podriadiť a odísť do centier. Možno sa to niekomu zdá dosť kruté, ale treba si uvedomiť, že odmena, ktorú získava vrcholový športovec, je v súčasnosti veľmi vysoká, avšak treba aj niečo obetovať a športu sa venovať naplno celých 24 hodín,“ prezradil Armand Carlsen, asistent riaditeľa pre verejné vzťahy Nórskeho olympijského výboru. Tieto opatrenia Nóri zaviedli po tom, čo sa začali pripravovať na ZOH 1994, ktoré sa konali v ich zimnom stredisku Lillehammeri. Už tam sa prejavila správnosť filozofie a dodnes z nej Nóri ťažia.

Stela Geregayová