Irkutská schôdzka naslepo

Deklarácia o Kurilách má ešte veľa nejasností

Je to zhoda náhod alebo zámer? Predtým, než sa juhokórejský prezident dopracoval k rokovaniam s ruským kolegom o obavách Moskvy z národného protiraketového systému NMD a budúcnosti ruskej spolupráce s Kórejským polostrovom, odskočil si na návštevu Washingtonu. A začiatkom tohto týždňa bol na pozvanie Bieleho domu v USA aj japonský premiér Yoshiro Mori, ktorý sa pripravoval aj na japonsko-ruský nedeľný summit v Irkutsku. Ten je zasvätený podpisu deklarácie, ktorá by mala podčiarknuť platnosť sovietsko-japonskej deklarácie z roku 1956 o Kurilských ostrovoch Turup, Kunašir, Šikotan a súostrovie Habomai, s celkovou plochou 8000 km2 s tým, že pôjde o právny základ určenia ich budúcnosti.

Problémom je fakt, že hoci Rusko nemieni odstúpiť od tejto deklarácie, obe krajiny majú stále neprekonateľné trecie plochy najmä pri výklade paragrafu 9, poskytujúcemu možnosť dvoch južných kurilských ostrovov Šikotan a Habomai postúpiť po podpise mierovej zmluvy Japonsku. Sťažujúcim faktorom je, že obe strany „nie sú v tejto otázke pripravené pohnúť sa smerom ku kompromisu“, ako ešte minulý týždeň uviedol zástupca ruského šéfa diplomacie A. Losjukov. Veď v návrhu irkutskej deklarácie je veľa podmienok, ktoré budú obe strany riešiť až počas stretnutia. Konečné rozhodnutie okrem toho vraj „nie je želateľné“, tvrdia ruské diplomatické zdroje a zdôrazňujú, že japonská strana má k danej otázke riešenia statusu Kuríl absolútne odlišný prístup (najprv ostrovy, potom mierová zmluva a následne lákavá finančná pomoc Rusku). Moriho predchodcovia Mijazava a Hašimoto za Jeľcina nepochodili a minulý rok po prvý raz nepochodil ani Mori. Lenže nejde iba o možné ďalšie právne nároky iných krajín či skôr subjektov RF, ale podľa ruskej ústavy akékoľvek územné zmeny možno vykonať jedine celonárodným referendom. To, že chce osud ostrovov Moskva riešiť až po podpise mierovej zmluvy, vychádza z toho, že v minulosti, presnejšie v roku 1951, sa Japonsko druhýkrát vzdalo nárokov na tieto ostrovy. To potvrdilo aj v mierovej zmluve s USA. V roku 1956 bola už pripravená na podpísanie sovietsko-japonská deklarácia, na základe ktorej mali byť ostrovy Habomai a Šikotan odovzdané Japonsku, no zasiahli USA a Tokiu pohrozili, že ak nebude žiadať všetky štyri ostrovy, nedostane späť ani Okinavu okupovanú Američanmi. Nebyť tohto výstražného prstu Washingtonu, ktorý vtedy nemal záujem o rozvoj sovietsko-japonských vzťahov, súčasnosť Kuríl by dnes bola podľa priania Japonska. A okrem toho Tokio premárnilo šancu trvaním na niekdajšom návrhu Obučiho z apríla 1998 vrátiť ostrovy s tým, že by ich Rusko ešte 50 rokov na to mohlo používať, ale otočilo rozhovory v štýle roku 1956, keď ešte ZSSR „vyšiel v ústrety prianiu Japoncov a s prihliadnutím k záujmom japonského štátu súhlasil s odovzdaním ostrovov Habomai a Šikotan Japonsku“. S tým, že sa akt uskutoční až po podpise mierovej zmluvy.

Odovzdaním ostrovov by Rusko stratilo kontrolu nad prielivmi spájajúcimi spomínané Ochotské more s Tichým oceánom. A to je pre Moskvu silná protiváha dočasnej, aj keď lákavej finančnej pomoci. Takže aj preto bude irkutská schôdzka skôr len naslepo, s nádejou, že sa jeden z partnerov nadchne na tvrdý ústupok.

Slávka Blazseková