Pravica stráca dych

Problémy európskych konzervatívnych strán

Konzervatívne strany vo Veľkej Británii, v Nemecku a vo Francúzsku, kde sú momentálne v opozícii, sa tešia nízkej podpore voličov najmä vďaka slabému vedeniu, vnútorným nezhodám a nedostatku politickej vízie. Rozdrobená pravica vo Francúzsku zaplatila v nedeľu za svoje nezhody stratou primátorskej stoličky v Paríži - prvýkrát od roku 1871! Post starostu v Lyone museli takisto uvoľniť socialistom. Víťazstvá zjednotenej pravice v ostatných provinčných mestách však naznačujú, že budúcoročné parlamentné a prezidentské voľby pre ňu ešte nemusia byť stratené. V najbližších voľbách, ktoré by sa mohli vo Veľkej Británii konať už v máji, čelí Konzervatívna strana vďaka svojej euroskeptickej rétorike pravdepodobne ďalšej porážke. Kresťanskí demokrati (CDU) v Nemecku, ktorých finančný škandál Helmuta Kohla a vnútrostranícky zápas o nástupníctvo dostali na kolená, nepredstavujú pre kancelára Gerharda Schrödera na budúci rok vážnu hrozbu. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že vo voľbách, ktoré sa v nedeľu uskutočnia v Porýní-Falcku a Bádensku-Württembersku, nedopadne CDU príliš dobre.

Aj v smutnej pravicovej bilancii v Európe však existujú výnimky. Talianski konzervatívci pod vedením Silvia Berlusconiho v májových parlamentných voľbách zrejme porazia centristicko-ľavicovú koalíciu. Španielsky premiér José María Aznar, ktorý so svojou Ľudovou stranou okupuje politický stred, bol vlani znovuzvolený. V krajinách, kde sa pravicové strany nedokážu zmocniť vládneho kormidla, sa vládnuca ľavica zvyčajne nesie na vlne hospodárskeho rastu a klesajúcej nezamestnanosti, pričom čas od času úspešne využíva nástroje z tradičného arzenálu pravicovej politiky. V Británii, vo Francúzsku a v Nemecku dokázala centristická ľavica presadiť do svojho politického programu také modernizačné prvky ako rovnosť pohlaví, multikulturalizmus či sexuálnu toleranciu.

Britský volič si ešte pamätá škandály, handrkovanie sa o Európu a nefungujúce verejné služby, ktoré viedli v roku 1997 k porážke konzervatívnej vlády Johna Majora. Vo Francúzsku sa „pluralistickej ľavici“ pod vedením Lionela Jospina podarilo znížiť počet nezamestnaných o milión, dať do poriadku verejné financie, pričom vláda uskutočňovala privatizáciu vo väčšej miere ako jej predchodcovia na čele s premiérom Alainom Juppém. V Nemecku sa Schröderovi po rozpačitom štarte v roku 1998 podarilo reformou daňového systému, armády a dôchodkov odstrániť frustrujúcu politickú prekážku.

(TASR)