Tretia svetová vojna môže mať aj takúto podobu

Slintačka a krívačka boli aj doteraz bežné choroby

Súčasná epidémia slintačka a krívačka (SlaK) vo Veľkej Británii sa prejavuje už viac ako 400 ohniskami nákazy a „plazivo“ sa rozširuje aj v hraničných štátoch kontinentálnej Európy. Po Francúzsku najnovšie aj v Holandsku. Vo Veľkej Británii začína zasahovať proti tomuto neviditeľnému nepriateľovi vojsko a je otázne, či „diverzant“, schopný premiestniť sa aj vzduchom a na krídlach vtákov, nerozhodne v nasledujúcich dňoch o „výsadku“ v niektorej ďalšej európske krajine. Nie iba vojenská terminológia, ale realita dokumentuje to, čo Európa doteraz nezažila. Tak ako to prebieha, teda aj s dymiacim pozadím spaľovaných tisícok kusov nakazených, ale najmä preventívne zabitých zvierat, pripomína síce filmový, ale doteraz nepoznaný zážitok, lebo takto nejako by mohla vyzerať biologickými zbraňami vedená vojna. SlaK sa na svete vyskytuje permanentne, síce s rozličnou intenzitou a miestom výskytu, ale takmer nepretržite. Ak by sme slintačkovému „fenoménu“, ktorý spolu s BSE rozvrátil trh s mäsom minimálne v Európe, dali tento vojenský a aj politický podtón, tak musíme konštatovať, že aj v Turecku ako členskej krajine NATO je jej prítomnosť takmer bežnou záležitosťou. Podľa našich informácií minimálne päť až šesť rokov. Pritom jej výskyt v tejto krajine nikoho doteraz zvlášť nevzrušoval, ani EÚ. A nikoho príliš nevzrušovali ani epidémie inde vo svete. Ako pre Hospodársky denník uviedol vedúci kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej správy SR Martin Chudý, napríklad v roku 1999 boli dve ohniská nákazy v oblasti Ankary. Na Slovensko sa preto dovoz komodít podliehajúcich veterinárnej kontrole z Turecka nerealizuje. V tejto krajine, ako sme sa informovali na tamojšom našom veľvyslanectve, nie je ani BSE. Kompetentní hovoria, že Turecko je na tom podobne ako Slovensko. Mäsovokostnú múčku tam hovädziemu dobytku v krmivách nepodávali. Podľa údajov získaných z Medzinárodného úradu pre nákazy v Paríži, sa v tomto roku vyskytla SlaK napríklad aj v Argentíne, Izraeli, Mongolsku, Juhoafrickej republike, vo Svazijsku a v Číne.

Na rozdiel od choroby „šialených kráv“, ktorej pôvod stále nie je jasný, najnovšia epidémia SlaK má údajne svoj pôvod pred viac než desiatimi rokmi v Indii. Laboratórium Pirbright britského Inštitútu pre zdravie zvierat vo svojom prieskume vystopovalo tzv. panázijský druh, ktorý v roku 1990 prepukol v severnej Indii. Vírus z Indie údajne postupoval do Saudskej Arábie, a potom sa pohol do susedných krajín, takže v roku 1996 dosiahol Turecko. Odtiaľ choroba „cestovala“ do Grécka a Bulharska a následne prepukla v Iráne, Iraku, Sýrii, Izraeli, Libanone, Jordánsku a na Arabskom polostrove. Panázijský vírus v roku 1999 nainfikoval tri

veľké mliečne farmy v Saudskej Arábii, a to aj napriek pravidelnému očkovaniu a prísnym bezpečnostným opatreniam. Medzitým sa choroba rozšírila aj na východ. V rokoch 1993 a 1994 ju zistili v Nepále, v roku 1998 v Bhutáne a 1999 v čínskej provincii Chaj-nan a v Tibete. Postupne zasiahla taiwanský ostrov Kinmen, Mjanmarsko, Vietnam, Kambodžu, Thajsko, Malajziu a Laos. V marci 2000 sa vírus objavil v Kórejskej republike a Japonsku, ktoré boli bez slintačky a krívačky od roku 1934 (Kórea) a 1908 (Japonsko). Pred dosiahnutím Veľkej Británie bol aj v Juhoafrickej republike.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) najnovšie varuje, že slintačka a krívačka môže zasiahnuť krajiny na celom svete. FAO upozorňuje na potrebu uvoľnenia väčšej pomoci na boj proti tejto chorobe v rozvojových krajinách v Afrike, Ázii, Južnej Amerike a na Blízkom východe. „Keď sledujeme spôsob, akým sa vírus šíri, je jasné, že ohrozená je každá krajina,“ povedal odborník FAO pre slintačku a krívačku Yves Cheneau. Ľudstvo však stojí pred ďalším problémom, ktorý dobre nepozná, ide o geneticky modifikované potraviny. Napríklad aj geneticky upravené obilie môže predstavovať vážnu hrozbu pre zdravie ľudí. Britskí vedci to tvrdia na základe výskumu, ktorý ukazuje, že zmenené gény v obilí sa môžu dostať do iných organizmov. Upravené gény dokážu podľa nich dokonca prechádzať na organizmy rôznych druhov a prenášať baktérie. Podľa výskumu by niektoré druhy mohli uvoľniť nevyliečiteľný a smrteľný druh meningitídy. Aj keď šanca je malá, následky nevyliečiteľnej infekcie by mohli byť nedozerné.

Vladimír Turanský