Nemiestny optimizmus a nekonečné „dobré" rady

Komentuje Eleonóra Bujačková

Príkaz dňa o nevyhnutnosti približovať sa európskemu štandardu už počul v rôznych podobách a súvislostiach každý obyvateľ bývalého východného bloku veľakrát. Rovnako tiež počul od západných poradcov múdre rady, ako treba rýchlo privatizovať, liberalizovať, otvárať trhy zahraničnej konkurencii.

Je pritom veľmi paradoxné, že celá západná Európa sa môže pochváliť rozsiahlym verejným sektorom, opatreniami na ochranu nekonkurenčných domácich výrobcov a spleťou byrokratických i regulačných opatrení.

Cesta transformačných premien v ekonomike i sociálnej oblasti nie je jednoduchá, lemujú ju aj mnohé prešľapy, ktoré v suchej reči čísel nadobúdajú rozličné zdôvodnenia. Štatistika má svoje zákonitosti a mnohé javy sa dajú vysvetľovať rôznorodo. Problém je jediný – interpretácia čísel. Tvrdenia, že mnohé naše podniky vyzerajú ako opustené ryžoviská, že sa zvyšuje počet dlhodobo nezamestnaných, že sociálnu sieť zneužívajú neraz tí, čo nepotrebujú, že ohrozeným druhom už nie sú dôchodcovia, ale mladé rodiny, sú, žiaľ, pravdivé.

Slovenská ekonomika sa počas uplynulých rokov orientovala na západnú Európu a bude musieť s ňou znášať dobré i zlé. Západná Európa čaká na svoju konjunktúru. Z interpretácie údajov, ktoré nám predkladá vláda, však nevyčítame, že čaká dlho a ak sa nedočká, veľký optimizmus nie je namieste ani na nadchádzajúce roky. Nedočítame sa, že okrem vonkajších skutočností, ktoré vedú k potrebe meniť očakávané čísla, existujú aj relevantné vnútorné skutočnosti - stagnujúca konkurencieschopnosť domácich výrobkov na zahraničných, ale často aj domácich trhoch, nedokončenosť transformácie vlastníckych práv prejavujúca sa v deformovanej cieľovej funkcii prevažne dočasných vlastníkov, nedokončenosť reštrukturalizácie slovenských podnikov.

Časť ekonómov prisahá na proexportnú politiku, na priemyselnú politiku, na znižovanie daňového zaťaženia podnikateľov... iní zas veria na štátne zákazky, na menej rozsiahlu sociálnu sieť. V učebniciach sa riešenie prvého typu zásadne nezlučuje s druhým. Praktický život nie je natoľko dôsledný.