Vplyv infraštruktúry

Komentuje Robert Róm

Vyše 20-percentná nezamestnanosť na Slovensku je najväčším mínusom makroekonomických ukazovateľov. Osobitne bolestne ju prežívajú na vidieku, kde sú pracovné ponuky podstatne nižšie a mimomestské regióny sú „odrezané od sveta“. Pritom štát mal dostatok času vytvoriť projekty, ktoré by v tomto smere odstránili priepastné rozdiely medzi mestom a dedinou, pretože na vidieku je predsa len podstatne menej pracovných ponúk ako v meste a ani príjmy obyvateľov v týchto oblastiach nie sú na dostatočnej úrovni. Nie je žiadnym tajomstvom, že nezamestnanosť v odľahlejších regiónoch nevyriešia okresné úrady práce. Ako jediná cesta sa ukazuje výraznejšia podpora rozvoja podnikateľského prostredia. Podnikatelia na vidieku však hneď na začiatku svojich aktivít narážajú na prekážky, ktoré nedokážu vlastnými silami odstrániť. Konkrétne ide o infraštruktúru a rozvojové programy, o ktoré sa musí pričiniť štát. Je zbytočné poukazovať na možnosti cestovného ruchu, keď vláda neprejavuje dostatočnú iniciatívu pomôcť podnikateľom k rozbehu ich činností. A v tomto prípade nejde len o domácich podnikateľov, ktorí dokážu zamestnať ľudí , ale aj prilákanie solventných investorov. Priemyselné parky sa už síce budujú, ale zatiaľ ich počet neumožňuje riešiť základný problém, lebo zlý stav komunikácií komplikuje dopravu do odľahlejších lokalít. Infraštruktúra môže pomôcť získať projekty a granty. Na súčasnom stave sa podpísala vláda aj svojou nerozhodnosťou v otázke reformy verejnej správy, zabránením regiónom využívať finančné prostriedky v záujme rozvoja svojej lokality. Je to však jediná cesta ako sa dostať z marazmu, pretože rôzne programy zamestnanosti vypracúvané vládou sa zatiaľ ukazujú nereálne.