Keď si niekto potrpí na minulosť

Na návšteve v štúdiu umeleckého kováčstva

Doslova tisíce vzoriek môže Štúdio umeleckého kováčstva na Nobelovej ulici v Bratislave predložiť svojim potenciálnym zákazníkom. Ten obrovský sortiment, ktorý môžu ponúknuť, ma hneď pri prvej návšteve ohromil. Vďaka technológii výroby, založenej na tvarovaní železa za studena, a to pomocou kovoobrábacích strojov, firmy Hebö z Nemecka, riadenej a kontrolovanej výpočtovou technikou. To pôvodné, starodávne umelecké kováčstvo prekvitalo najmä v stredoveku a v období románskej kultúry. V tom čase sa umeleckými kovaniami ozdobovali najmä

brány chrámov,

napríklad Notre Dame v Paríži. V dobe gotiky sa nimi ozdobovali kostolné mreže, predeľovacie mreže k menším kaplnkám, robili sa svietniky, umelecky stvárňované zámky a rôzne ramená upevňované na stenách. V dobe renesančnej sa zo železa v Taliansku ozdobovali (mreže, držiaky faklí, konzolové lampy, klopadlá na dvere). Vývoj techniky vytlačil umelecké kováčstvo vtedy, keď sa zdokonalilo zlievarenstvo. Betón a betónové výrobky tiež dosť dlho prevládali v našej minulosti dvadsiateho storočia a ťažko povedať čo viac hyzdilo naše okolie. Ťažko povedať, čo bolo odpudivejšie v minulom režime na našom okolí, na našich uliciach, či pohľad na množstvo betónu, alebo pohľad na zjednodušené rámové tvary zo železa vyplnené pletivom, alebo tyčovinou.

Architekt Miloš Suchár-Šípka, dnes CAD dizajnér v spomínanej firme, je presvedčený, že nastáva renesancia umeleckého cítenia verejnosti. „Prvá otázka, ktorú si náš zákazník položí, súvisí s tým, aký tvar konkrétneho výrobku si zvoliť. Bežne riešia zákazníci problém tak, že sa pokúsia niečo nakresliť už doma. Keď sa im to nepodarí, zavolajú, alebo prídu za architektom. Ten však väčšinou nemôže poznať všetky detaily kováčskej práce.“ V Štúdiu umeleckého kováčstva Favorit Bratislava (ktoré mimochodom zamestnáva 14 pracovníkov a plánuje rozšíriť výrobu), je špeciálne vyškolený projektant - dizajnér, ktorý

pomáha zákazníkovi

zhmotniť vlastnú predstavu. Veľmi dobre pozná možnosti dielne a pracuje so špeciálnymi softvérmi. Môj partner, ktorý ma zasväcoval do možností strojárstva spojenej s umeleckým kováčstvom, študoval v Kremnici na Umeleckej priemyslovke odbor tvarovanie a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor priemyselný dizajn. Humanizácii techniky (technickej výroby) sa venoval aj po štúdiu na Inštitúte designu v Bratislave a odtiaľ ho neskôr prizvali na Strojnícku fakultu SVŠT, kde zakladal medziodborové štúdium priemyselného dizajnu. V 1993 roku skončil pedagogickú činnosť a stal sa živnostníkom s tým, že náplňou jeho práce sa stalo navrhovanie výrobkov a dizajnu produkcie prostredníctvom počítačových programov, najmä AutoCAD.

„Ručnú prácu som naposledy robil v roku 1995, keď som modeloval korpus Ježiša Krista pre mestskú časť Bratislava Nové mesto. Vtedy sa mi podarilo s kolegyňou Ing. arch. Baššovou vyhrať konkurz na znovupostavenie pamätníka Biely Kríž v Bratislave, ktorý bol zbúraný v päťdesiatych rokoch. Samotné telo Krista som namodeloval podľa živej predlohy anatomicky verne. Sochárska tvorba je mi milá, blízka, ale dnešná doba nie je naklonená sochárskemu prejavu tohto druhu. Sakrálna tvorba je veľmi v pozadí, lebo je podmienená finančnými darmi a zbierkami. Mojou hlavnou činnosťou dnes je teda priemyselný dizajn a sochárstvo ako také, je mi známe z mojej minulosti a od toho sa odvíja aj môj

vzťah k železu

ako k materiálu. Doslova prešlo mojimi rukami niekoľko sto kilogramov železa, mosadze a farebných kovov. Už v roku 1991 som realizoval v Trenčíne v O. D. Zlatá Fatima mramorovú fontánu a bronzové vývesné štíty. Ešte v období totality som sa na SVŠT zúčastňoval aj výskumných úloh, tam som sa dostal do styku s počítačovými programami Apple, MacIntosh a zostalo mi to dodnes. Technické parametre a estetické cítenie sa musia snúbiť pri vykonávaní takejto práce, musíte to mať spolu v jednej kuchyni. Strojové spracovanie materiálu riadené počítačom dáva ako výsledok absolútnu presnosť. Výrobky našej spoločnosti idú k zákazníkovi nielen priamo na jeho objednávku, ale snažíme sa s našimi ozdobnými prvkami preniknúť aj do obchodnej siete, v rámci obchodu so stavebninami.

Naši zákazníci majú dosť často zakonzervované estetické cítenie. Sú medzi nimi aj potomkovia aristokratických rodov, alebo ich zamestnanci, ktorí vybavujú objednávku. Aplikovali sme staré historické repliky pre zákazníka napríklad v Rajeckých Tepliciach, v kúpeľnom meste. Boli to brány, ploty, zábradlie z kovaného železa. Replika je

blízka obmena

umelcovho diela v autorovej „dielni“, alebo aj iným výtvarníkom, architektom a v inom čase, ale vždy s menšími odchýlkami, ktoré ju odlišujú od kópie. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch vznikol v Bratislave a pokračoval veľmi krátko aj v povojnovom období nový štýl konštruktivizmus. Prejavil sa hlavne v stavbe obytných domov. Mali svoj prísny geometrický tvar a práve v tých domoch sa nachádzali aj mrežoviny urobené autorizovanými architektami. Také nájdeme na Klemensovej ulici, alebo v spomínaných Rajeckých Tepliciach, kde vznikli už z našich výrobkov, aj polotovarov, veľmi pekné repliky mrežovín a balkónov v kúpeľnom parku.“

Strojová, poloautomatická výroba kováčskych výrobkov umožňuje nie nahradiť, ale dopĺňať klasickú umeleckú remeselnú výrobu tým, že sa polotovary dajú rôzne komponovať, kombinovať do obrazcov. Veľmi zaujímavé je rozprávať sa pri tvorbe plotov, zábradlí a balkónov so zákazníkmi. Ako som sa dozvedel, je veľmi veľký rozdiel či je zákazník muž alebo žena. Na exteriér, alebo interiér má iný pohľad muž a iný pohľad žena, domáca pani alebo dáma. Ten dom, ktorý chcú kováčskymi výrobkami ozdobiť, žena z vonkajšieho hľadiska poníma ako „časť svojho JA“, alebo povedzme svoju tvár a podľa toho aj ozdobuje kovanými mrežami a zábradliami svoj príbytok alebo dom. Ako keby si vešala na seba šperky, čelenku, náušnice, náhrdelník, diadémy, prívesky, náramky. Keď sa

žena vyzdobí,

tak tie šperky a ozdoby pôsobia ako jeden celok. Tak aj pri tvorbe mrežovín pre exteriéry a interiéry sú potom po porade s architektom-dizajnérom zladené vizuálne aj esteticky. S mužom, manželom-objednávateľom by sa takýto výsledok nedosiahol. Muži pozerajú viac na cenu kováčskych výrobkov a ich vzájomné zladenie je menej podstatné.

Exkurziu do štúdia umeleckého kováčstva zakončime stručnou informáciou, že to množstvo vzoriek, ktoré ukážu zákazníkovi, alebo podľa farebných obrázkových katalógov talianskeho pôvodu, alebo na obrazovke počítača, sprevádza na záver zvyčajne otázka, tak akú povrchovú úpravu tomu dať? Bežne pri práci používajú nemecké plastové farby WS Plast, ktoré sa nanášajú v elektrostatickom poli. To zabezpečuje nielen vysokú kvalitu, ale aj ekologickú bezpečnosť ich výrobkov. Zákazníkovi, ktorý si potrpí na minulosť, tomu ponúknu patinovanie.

Ivan Klačanský