Odmeňovanie a príplatky zamestnancov

Vedúcemu zamestnancovi zamestnávateľ poskytol ročnú odmenu zo zisku. Chceli by sme vedieť, či predmetnú ročnú odmenu možno zahrnúť do základne pre výpočet priemerného zárobku.

- V ustanovení § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov je ustanovené, že priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. V § 4 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov je ustanovené, že za mzdu sa nepovažujú plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Vzhľadom na to, že ročná odmena bola vedúcemu zamestnancovi poskytnutá zo zisku, nemožno ju považovať za mzdu, a teda ani zahrnúť do základne pre výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely.

Kedy ide o prácu vo výškach a aký príplatok prislúcha za tieto práce? V § 116a Zákonníka práce je ustanovené, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom mzdové príplatky za prácu vo výškach. Ich výšku a podmienky na ich poskytovanie ustanovujú mzdové predpisy alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.

- V prvom rade treba upozorniť, že v § 22 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov je ustanovené, že pre podnikateľské organizácie sa nepoužijú ustanovenia § 111 až 123 Zákonníka práce, to znamená, že pri odmeňovaní zamestnancov podnikateľskej sféry treba postupovať iba v zmysle zákona o mzde.

Zákon o mzde neupravuje odmeňovanie vo výškach, garantuje len minimálne mzdové nároky zamestnancov na mzdu. Zákon o mzde zakotvil do odmeňovania princíp zmluvnosti. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov sa mzda predovšetkým dohodne v pracovnej zmluve alebo v inej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podmienky odmeňovania možno stanoviť aj iným spôsobom, a to vydaním vnútorného mzdového predpisu zo strany zamestnávateľa alebo úpravou odmeňovania zamestnancov prostredníctvom platových alebo mzdových výmerov vydaných zamestnávateľom. Všeobecné mzdové nároky zamestnancov sú upravené v zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov v ustanovení § 4 (všeobecné nároky), v ustanovení § 5 (mzda za prácu nadčas), v ustanovení § 6 (mzda a náhrada mzdy za prácu vo sviatok), v ustanovení § 7 (mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu), v ustanovení § 7a (mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí) a v ustanovení § 8 (mzda pri výkone inej práce).

Popri rešpektovaní zákonom o mzde ustanovených mzdových nárokov zamestnancov môžu sociálni partneri a zamestnávatelia pristupovať liberálne pri kreovaní ostatných mzdových náležitostí, v tom aj dohodnúť v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve alebo ustanoviť zamestnávateľom vo vnútornom mzdovom predpise podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vo výškach.

Aby si čitateľ utvoril obraz, za akých podmienok sa príplatok za prácu vo výškach poskytuje, uvedieme príklad, ako sa tento príplatok poskytoval pred účinnosťou zákona o mzde. Napríklad robotníkom pracujúcim v stavebníctve sa príplatok za prácu vo výškach poskytoval nasledujúco:

Príplatok za hodinu práce bol

- v obmedzenom pracovnom priestore na pracovných plošinách (v klietke, na visutom lešení, na pracovnej lavičke a pod.) vo výške nad 10 m 1,50 Kčs až 2,00 Kčs, vo výške nad 50 m 2,00 Kčs až 3,00 Kčs, vo výške nad 150 m 3,00 Kčs až 6,00 Kčs, vo výške nad 300 m 6,00 Kčs až 10,00 Kčs,

- vo vynútených polohách tela bez pracovných plošín (z povrazového rebríka, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a pod.) vo výške nad 10 m 3,00 Kčs, vo výške nad 20 m 3,00 Kčs až 4,00 Kčs, vo výške nad 50 m 4,00 Kčs až 5,00 Kčs, vo výške nad 150 m 5,00 Kčs až 8,00 Kčs, vo výške nad 300 m 8,00 Kčs až 13,00 Kčs.

Výšku príplatku v rámci rozpätia určila organizácia.

Na porovnanie ešte uvedieme, ako sa dohodol príplatok vo výškach v súčasnosti napr. v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa uzatvorenej na roky 1999 až 2000 medzi Slovenským odborovým zväzom energetikov a Zväzom zamestnávateľov energetiky Slovenska. Podľa predmetnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa za prácu vykonávanú na pracoviskách nachádzajúcich sa vo výškach v obmedzenom pracovnom priestore alebo vo vynútených polohách tela, aspoň vo výške 7 m od povrchu, prislúcha zamestnancovi príplatok k dosiahnutej mzde vo výške minimálne 4 Sk za hodinu a pri prácach vo výške nad 50 m minimálne 15 Sk za hodinu.

Príplatok neprináleží pri práci na pracovných plošinách mobilných zariadení, v kabínach žeriavov, klietkach výťahov, na lešeniach. Pri prácach v savkách, špirálach, na rýchlouzáveroch, pri opravách obežných kôl a čerpadiel na vodných elektrárňach sa príplatok za prácu vo výškach priznáva už od 3 m.

Z predchádzajúcich ustanovení predmetnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je zrejmé, že v podnikovej kolektívnej zmluve si môžu sociálni partneri dohodnúť vyššiu sadzbu príplatku za prácu vo výškach.

Obidva uvedené príklady by mali slúžiť ako návod pri konkrétnom ustanovení podmienok poskytovania príplatku za prácu vo výškach podľa podmienok práce zamestnancov pracujúcich u príslušného zamestnávateľa.

Ing. Jozef Vrábel