Reforma poskytovania úverov

Vo vedení Medzinárodného menového fondu (MMF) sa prejavujú rozdielne názory na to, ako treba zmeniť podmienky na poskytovanie úverov členským krajinám, ktoré sa ocitli vo finančnej kríze. Sporné strany sa zhodujú na tom, že podmienky (takzvanú kondicionalitu) treba modernizovať, no rozpory pretrvávajú v zásadných detailoch. Spornou je predovšetkým otázka, v akom rozsahu treba realizovanie štrukturálnych reforiem chápať ako predpoklad na poskytnutie finančnej podpory. Prax poskytovania úverov MMF počas finančných kríz v minulých rokoch sa stala predmetom hojnej kritiky. Jedna z námietok znie, že fond prekračuje svoje kompetencie, keď viaže poskytnutie úverov na presadenie ďalekosiahlych reformných opatrení, a tým vlastne realizuje jednu formu rozvojovej politiky.

Výkonný riaditeľ MMF Horst Köhler v minulom roku oznámil, že chce zásadne prepracovať podmienky poskytovania úverov. Veľký vplyv MMF na reformný program v jednotlivých prípadoch viedol k tomu, že vlády, parlamenty a aj občania v krízových krajinách nemohli podporovať reformy v celom rozsahu. Podmienky na vyplatenie úverov alebo ich častí niekedy narazili na skutočnosť, že ich vlády nemohli splniť ani pri najväčšej snahe. V MMF panuje zhoda v tom, že treba reformovať podmienky na vyplácanie úverov. Pokračovanie plnenia kritérií v rámci dohodnutého reformného rámca dávalo istotu, že prisľúbená pomoc príde. Fond dáva v podmienkach na poskytnutie úverov možnosť, aby sa vyplatili rozličné tranže, ak vlády dodržiavajú dohodnutý reformný kurz. Cieľom v budúcnosti musí byť, aby krízové krajiny dostali čo najväčší priestor na vypracovanie reformného plánu bez obáv, že od MMF dostanú nesplniteľné podmienky.

V diskusii sa väčšina riaditeľov sekcií MMF v tejto súvislosti vyslovila za to, že fond v budúcnosti môže poskytovanie úverov viazať na podmienky, ktorých splnením sa preklenú problémy v platobnej bilancii krízovej krajiny. Niektorí členovia vedenia MMF súčasne zastávali názor, že kondicionalita sa musí aj v budúcnosti viazať na široké oblasti štrukturálnych reforiem. Rozdielne hodnotenie jestvuje aj čo sa týka poskytovania finančnej pomoci krízovým krajinám, ktorých vlády sa nechcú zaviazať k reformám. Návrh, aby sa v týchto prípadoch pomoc obmedzila, niektorí členovia výkonného výboru nepodporili. Škody, ktoré by podľa nich takýmto postupom vznikli, by mohli byť veľké.

(TASR)