Dva roky kosovskej biedy

Prečo Severoatlantická aliancia bombardovala Juhosláviu?

Je tomu už dva roky, čo lietadlá Severoatlantickej aliancia začali bombardovať Juhosláviu. A hoci v tomto prípade nebolo ťažké byť odborníkom a útoky odsúdiť, je pozoruhodné, že sa takmer všetky hrozby, o ktorých hovorili odporcovia leteckej kampane, v tak krátkom časovom intervale naplnili.

V prvom rade išlo o vývoj v samom Kosove. Hneď po odchode juhoslovanských a zahraničných vojsk sa ukázalo, že proklamovaná demokracia a ľudské práva len tak jednoducho nezavítajú do provincie. Naopak. V priebehu niekoľkých dní provinciu opustilo približne dvestotisíc Srbov a príslušníkov ďalších menšín. Svetová tlač už teraz otvorene hovorí, že sa Kosovo stalo križovatkou pašeráckych ciest, či už ide o obchod s drogami, so zbraňami alebo s ľuďmi (nelegálna imigrácia, prostitúcia). Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že ani KFOR, ani civilná správa OSN si so situáciu vo výbušnej provincii nebudú vedieť poradiť. Medzinárodné jednotky nie sú ochotné púšťať sa do riskantnejších akcií, kde by mohli utrpieť ľudské alebo materiálne straty. Navyše otvorenejšie konflikty s Albáncami ako spojencami z vojny by boli aj politicky nevhodné. V skutočnosti sa ich úloha obmedzuje na rolu pozorovateľov a do udalostí sa zapojujú len ak hrozí, že konflikt medzi Albáncami a Srbmi, ktorí tam zostali, naberie na intenzite. Podobne pasívnu úlohu zohráva aj civilná správa OSN. Hoci sa na jej čele vystriedalo už viac ľudí, ani jednému z nich sa nepodarilo vytvoriť ani náznak toho, čomu sa hovorí občianska spoločnosť. Často sa to vysvetľuje nedostatkom finančných prostriedkov, ale ako výhovorku to nemôžeme akceptovať. Ak NATO naozaj chcelo pomôcť obyvateľom Kosova a v tomto smere sa podujalo na najrozsiahlejšiu akciu vo vlastných dejinách, zopár miliárd dolárov predsa nemôže byť problémom. Či áno?

Potom sú tu škody ekologické. Aféra s ochudobneným uránom, ktorá strašila Európu na prelome tisícročí, je iba jedným z ukazovateľov tohto aspektu bombardovania. Treba však povedať, že bombardovanie rafinérií a ďalších priemyselných objektov spojené s únikom nebezpečných látok najmä do pôdy a vody je možno ešte nebezpečnejšie pre ľudské životy občanov Juhoslávie ako munícia s ochudobneným rádioaktívnym prvkom.

No a nakoniec je tu spomínané nebezpečenstvo súvisiace so zmenou hraníc. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že Albánci po odchode juhoslovanských vojsk začali považovať Kosovo za vlastné a nezávislé. Realita im dáva za pravdu. Ako sa však správne predpokladalo, takýto precedens so zmenou hraníc viedol k eskalácii ďalšieho ohniska napätia na Balkáne. V týchto dňoch sme svedkami začiatkov vojny v Macedónsku, pričom sa nikto neodváži predpovedať ďalší vývoj udalostí.

Stále však zostáva nezodpovedaná otázka, prečo vlastne k bombardovaniu došlo. Nechce sa mi totiž veriť, že by odborníci NATO úplne nedokázali predpovedať vývoj udalostí. Navrhujem, aby sme si prečítali názory tvrdých odporcov bombardovania. Veď doteraz mali takmer vo všetkom pravdu.

Rastislav Boldocký